Amyi

Vizualna nadhera...a som rad, ze sa vo filme hovorilo tak malo...zvlastne, ze Norman aj jeho kamarat Alex veria, ze bez nich by bol ekosystem, v ktorom lovia/ziju strateny, kto by ho chranil? No a zvlastne na tom je, ze podobne rozmyslal aj Grizzly Man....

Máte už dosť magahustodémonského fantasy typu: "Všetko je to o tom, že hlavný hrdina, ktorý prežil temný život sa nakoniec zdvihne, ide na koniec temnej krajiny k temnej veži, aby tam nakoniec Temnému pánovi nakopal temnú prdel!!" Potom odporúčam Hru o tróny a ak vás oslovi, potom si určite radšej prečítajte knihu " Pieseň ľadu a ohňa", ktorá je hlavne o rozmanitých a prepracovaných postavách a najlepšie si ich užijete, keď budete čítať priamo ich myšlienky a pozerať sa na svet ich očami. Martinova sága je nepredvídateľná, ten kto sa javy ako zlý, možno raz bude váš najobľúbenejší charakter a ten koho mate najradšej, môže byť o par sekúnd mŕtvy.Samotný seriál ma svoje silne a slabé stránky. Veľa skvelých hercov, ktorý zvládajú svoje postavy na 100%. Tvorcovia sa snažia držať hlavnej dejovej línie podľa knižnej predlohy a kde im to nevyhovuje tak si to prispôsobia - čo je niekedy fajn, niekedy nutnosť...Čo mi vadí asi najviac je vynechanie niektorých detailov z Martinovho sveta, lebo práve tie zvyknú robiť u mňa najväčší dojem. A následne sú obrovské priepasti medzi kvalitou samotných častí a dejových liniek. V konečnom dôsledku je to ako pri knihe, niektoré pasáže sú super a niektoré... najväčšie sklamanie je pre mňa predstaviteľ Jona (pretože som si ho predstavoval inak)..1.seria 100% --- 2. seria 75% (E09-100%)---3. seria 85% --- 4. 80%--- viac už pozerať nejdem

Začiatkom filmu na mňa Timothy pôsobil ako človek, ktorý si len hľadá miesto vo svete. „Klasicky“ uník do divočiny. Neuveriteľné obrazy človeka a medveďov grizly. Zdá sa, že sa mu to darí, ale v istej chvíli mi došlo, že je jeho pomoc pre medvede úplne zbytočná, až nepriaznivá. Veľa scén pôsobí dojmom, že je Timothy úplné mimo reality. Žije vo svojom vymyslenom svete, lenže to možno žijeme aj my, niekto viac, niekto menej. Timothy ušiel na Aljašku nie pre divočinu samotnú, ale pre neschopnosť žiť v spoločnosti ľudí. Niet pochyb o tom, že miloval medvede, ale problém bol v tom, že medveďom bol Timothy ľahostajný, a tak si vymyslel vo svojej hlave, že je pre nich potrebný, že ich chráni, že by bez neho boli stratene. Mal svoj vlastný svet a tak ako v každom svete bol chvíľku šťastný a potom zase smutný, keď mu jeho predstava o fungovaní prírody mizne pred očami, narastajú pochybnosti... Dovolím si nesúhlasiť s autorom filmu, ktorý hovorí, že normálnym stavom vesmíru je chaos, nepriateľstvo a zabíjanie. Podľa mňa, normálnym stavom vesmíru je harmónia, aj keď trošku iná, akú si predstavoval Timothy. Harmóniu vytvára láska, nenávisť, priateľstvo, zabíjanie... to všetko tvorí zo sveta nádherné miesto plne udalosti nabitých emóciami, každodenná premena energie... V akom inom svete by mohol vzniknúť človek ako Timothy? Tak ďaleko od našej reality a možno prežil niečo skutočnejšie ako my dokopy. Blázon? Asi záleží od uhla pohľadu. Pre mňa človek, ktorý hľadal samého seba na miestach, kde to skúša len málokto.

Právo na život zaručené zákonmi, viera v boha, eticky kódex, morálne zásady, fyzikálne teórie, národnostná hrdosť a mnoho ďalších abstraktných pojmov, ktoré si vymyslel človek a ktoré raz zaniknú spolu s ľuďmi. Nie sú skutočné, keď je ich existencia podmienená... mnohý si ale myslia, že aj láska je čisto ľudský cit, že prišla na zem spolu s ľuďmi, že len my mame pravo cítiť niečo skutočné, pochopiť cez lásku svet, nájsť v nej zmysel života...Tvrdia, že u zvierat je láska len niečo pudové. Sú schopne milovať na základe biológie, chemických reakcii, ale vďaka tomu lásku vnímame aj my. Nikto však nedokáže, či je cit dôsledok alebo zámer evolúcie. Každopádne Hačiko je nádherný dokaz ako aj iné formy života vedia bezprostredne milovať. Láska tu bola pred nami a bude aj bez nás, preto musí byť skutočná. Hači ukázal nám veľkým homo sapiens, čo to znamená nikdy nezabudnúť na priateľa. Aby jeho obeta nevyšla nazmar, zalistuj v mysli a ozvy sa na niekomu, pre teba kedysi dávno dôležitému a nateraz zabudnutému.

Príbeh o chalanovi, ktorý šikanuje spolužiakov, následne ho vylejú zo školy. Matka mu výbavy poslednú možnosť doštudovať na súkromnej škole, kde spozná nových ľudí a celý sa zmení...Na prvý pohľad to vypadá, ako pekne klišé. Ja v Erikovi vidím bytosť, ktorá jasne počúva, čo mu hovorí jeho telo. Každá bytosť vo vesmíre dokáže rozlíšiť dobro od zla, stačí, keď počúva samého seba a nazýva veci pravým menom.(Všeobecné dobro sa vytvorilo pre väčšinu populácie, aby mohla fungovať ako morálna spoločnosť, tzv. kresťanské vnímanie dobra.) Podľa vedcov 2% ľudí dokážu fyzicky ubližovať bez toho, aby to v nich vyvolávalo silne negatívne pocity. 1% sú sociopati, ktorý ubližujú, pretože im to robí radosť. Pre to druhé 1% ľudí je podstatné, aby si bolesť, pripadne smrť obeť podľa ich „názoru“ zaslúžilá. Vo vojnách zvyknú byť tieto 2% „hrdinovia“. Nevidel som žiadnu zmenu Erikovej osobnosti počas celého filmu, od začiatku bol priateľský s miernym odstupom, ktorý sa dá pochopiť. Určite mal veľmi rád svoju mamu, kvôli ktorej chcel dokončiť školu. Okamžite reagoval na šikanu svojim vlastným postojom. (SPOILER) Bránil ľudí, na ktorých mu záležalo. Nemohol útoky opätovať, pretože by ho hneď vyliali a on by sklamal mamu. Odolanie toľkej bolesti, bez toho, aby sa bránil ukazuje na veľké sebaovládanie. Neviem koho konkrétne šikanoval pred touto súkromnou školou, ale pochybujem, že to boli klasicky slušný žiaci, fyzicky malo zdatný. V závere som bol veľmi prekvapený, ako hlavného snobského tyrana pokoril, bez toho, aby sa ho čo i len dotkol . A ešte viac som bol prekvapený, keď využil zákon spoločnosti o listovom tajomstve a následné sa chcel stať právnikom. Ale aj tak sa podľa mňa jeho podstata nezmenila, veď zbavil mamu svojho sadistického nevlastného fotrika.

Osudový dotyk bol moja teenegerska srdcovka a preto 4*.V skratke je to super film a nebudem sa venovať jeho plusmi. Keď som ho pozeral naposledy, všimol som si na ňom veľa absurdných okamihov.(SPOILER) Celá ta scéna ako malý Evan v suteréne hustil do fotrika-pedofila, aby sa prestal správať ku Kaylay ako prasa. Alebo rozhovor kripla-Evana s Kaylay, keď sa jej spýtal na Tommyho pobožnosť a ona mu hneď povedala, že to je odkedy zachránil tu pani a dieťa, akoby sa to stalo minuli týždeň, pritom to pre ňu muselo byt veľa rokov a to, aký je Tommy, by brala ako samozrejmosť a nenapadlo by ju, že Evan ho považuje za grázla. Vznikol nejeden pekný paradox, ktorý by som čakal vo Futurame alebo v Červenom trpaslikovy. Keď bol Evan v base a preniesol sa do školy, kde si zranil dlane, aby mu jeho spoluväzeň pomohol, zmenil by tým minulosť a tak by tie ruky mal zranene „odjakživa“ a väzeň by nevidel vzniknúť jazvy, len by si nepamätal, že ich niekedy nemal, tak ako to prebiehalo pri veľkých zmenách. Keď raz autori vytvoria „fyziku“ pre zmenu minulosti, nemali by si ich len tak v priebehu filmu meniť ako sa im zachce.

Krásny príbeh o mužovi, ktorý pomohol obnoviť život v skoro mŕtvej krajine. Obnova sa zdala byť nemožná, mrhanie capom, ale čo všetko dokáže pomalá cielená poctivá práca? Je mi veľmi ľúto, že v spoločnosti v ktorej žijem, sú tie krásne jednoduché a zmysluplné povolania považované za tie najpodradnejšie a najpotupnejšie...zbierať smeti, zametať lístie, sadiť stromy... udržiavať prostredie, v ktorej žijeme čisté... Starý muž robil podobnú pracú, ako verejno-prospešní robotnici, ale na rozdiel od nich pôsobil hrdo, vznešene, dôstojne, žil chudobne, ale nevyzeral, že mu nič materiálne nechýba...vyžarovala z neho obrovská múdrosť a skromnosť. Na starca mi sedí citát od Ghandhiho: „Buď ty sám zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete“