Sancty

Po predchádzajúcich filmoch sa dušujete, že ste pripravený na všetko. A nakoniec vás ten zasratý Ír aj tak dostane tam, kde vás potrebuje mať. Budovanie atmosféry je podobné ako u predchodcov a divák tuší, čo má v závere očakávať. Lenže aj režisér si je vedomý toho, že opakované už nie je funkčné a tak odvádza jeho pozornosť (odpočítavanie), aby mu v závere opäť uštedril knokaut.

Perfektne vygradovaný kraťas, v ktorom je základ vytunený zvuk v slúchadlách. Až ten záver rozdýcham, skočím si preprať trenky.

Jedna žena, malá miestnosť a dvierka v stene. Šikovný človek z toho dokáže vykresať slušnú nočnú moru. Tak ako McCarthy. Mrknutie na fanúšikov Evil Dead tomu pridáva hodnotu.

Hatch Damiana McCarthyho som z jeho tvorby krátkych filmov videl ako posledný. A to bola asi chyba. Ťaživá atmosféra ešte nedosahuje formu v akej je servírovaná v nasledujúcich snímkach. Zamrzí pointa, ktorá je po tom všetkom očakávaní viac wtf? ako vtipná.

Ešteže Lindelof nakoniec ten Spaihtsov scenár k Prometheovi prepísal. Hviezda za nápad a občas pekné efekty (veže absorbujúce okolitý materiál, havarované lietadlo). 1/10

Pustiť sa do adaptácie najlepšej hororovej knihy je vždy o hubu. Buď si ju poriadne namlátite a v najlepšom prídete iba o zopár zubov a nejakú tú roztrhnutú peru alebo to so cťou ustojíte. Výhra jednoducho nepripadá do úvahy. Režisérovi sa podarilo udržať si komplet chrup, čo je podivuhodné, keď si pozriete jeho ostatnú tvorbu. Za záchranu žuvacieho ústrojenstva môže poďakovať predovšetkým detským hercom a výbornému Timu Currymu. Prvej časti nemôžem inak ako nasúkať plný počet. Dobre vystihnutá atmosféra zaspatého mestečka na sklonku päťdesiatych rokov, mnoho pamätných scén (mŕtvola v jazere naťahujúca kostnatú ruku, drhnutie umývadla plného krvi, kameňovačka na bagrovisku...) a v neposlednom rade kúzlo oživiť zabudnuté spomienky na detstvo, ktoré je v samotnej predlohe dohnané k dokonalosti. Druhá časť je o dosť slabšia. Nebyť prestrihov do minulosti hlavných postáv (je ich čoraz menej) stala by sa z toho nechcená paródia. Dospelákom jednoducho ten strach neveríte, niektorí z nich nemajú ďaleko k prehrávaniu. Tu si naviac spomínam iba na jedinú scénu a to finálny súboj v podzemí. "To" nie je len o nostalgii. T.L.Wallace nakrútil naozaj nadpriemerný televízny film, príjemný a v prvej polovici aj dostatočne napínavý.

Viem, že niečo ako kult alebo klasika okolo Tintina existuje. To je ale z mojej strany všetko a tým pádom porovnávanie, prirovnávanie alebo odkazovanie ide bokom. Nedotknutý predlohou som si toto dobrodružstvo náramne užil. Po technickej stránke dokonalé a s nádhernou animáciou, kde som mal miestami pocit, že nesledujem animák ale normálny film. Od začiatku napínavé, zábavné a v akčných scénach dostatočne strhujúce. Bohužiaľ, aj napriek sympatickým postavám tu niečo chýba. To niečo by možno dodala ženská postava po boku hlavného hrdinu.

Ďalší svalovec, ktorý si to namieril medzi deti. Najskôr Arnie, potom Vin Diesel a po nich The Rock. Nechápem to ale svojich priaznivcov si tieto rodinné kraviny zakaždým nájdu, takže otravovať ma budú asi stále. Aspoňže táto nenudí až tak ako Cumlikátor (The Pacifier). 3/10

Nemôžem povedať, že som Posledného v detstve zbožňoval, skôr bol pre mňa sklamaním. Ale čo čakať, keď som hľadal iba ďalšieho termoša a kounena. Všetky tie narážky a odkazy na akčný žáner, ktorých je tu vrchovate, mi vtedy unikali. Lenže dnes, zostarnutý zhruba o dvadsať rokov, dnes ma kráľovsky pobavil. Vlastne si nespomínam, kedy som sa po celý film nonstop pochechtával.

Výlet do kozmu na ktorý sa nezabúda. To, že je Cuarón človekom na správnom mieste, som zistil už pri jeho predchádzajúcej tvorbe, ale že mi opäť dokáže riadne vytrieť zrak tak ako nik iný z jeho brandže, som už akosi nečakal. Intenzívny, ba priam až fyzický zážitok, ktorý vo mne rezonoval ešte dlho po vzhliadnutí. Najsústredenejšia réžia akú som kedy videl, živá kamera, vďaka ktorej som mal pocit, že sa osobne zúčastňujem toho veľkolepého divadla a dych berúci hudba. A v neposlednom rade hlavná predstaviteľka, ktorej jednoducho nešlo nedržať palce. Ak má ešte nejaký význam zájsť sa pozrieť na veľké plátno, tak Gravity je jasnou odpoveďou, pretože v bezpečí domova stratí svoje jedinečné čaro a stane sa z neho IBA film. Desať rokov po premiére potvrdzujem, že som sa nemýlil.