pepito25

Alan Alda: "...a povedal som jej, že som tu, aby som chránil jej záujmy, nie zásady. A keď som ju spoznal, uvedomil som si, že u veľkých osôb nie je žiadny rozdiel medzi zásadou a človekom. " Zrkadlo v tomto príbehu odráža, aké komplikované a rozporuplné je v mnohých ohľadoch usporiadanie civilizovaného spoločenstva. Príbeh nevídanej vnútornej sily jednej ženy, matky, novinárky... snáď by som ani neuveril, ale posledná scéna filmu mi vysypala všetky otázky, všetky pochybnosti.

Romain Duris a Fabrice Luchini - dvaja páni, ktorým role sadli ako zadok na šerbel. Humor, čo sa nerehoce, no kútiky úst vyháňa až pod uši. Mladý Jean Baptiste Poquelin, v ktorom zreje Moliere žijúci dodnes. Životný príbeh trochu pritiahnutý za vlasy, presne tak ako sa to v skutočnosti stáva. Nádherné prostredie, farby, kostýmy, hudba.

Chistopher Johnson McCandless. Alexander Supertramp. Mladý muž, ktorý spálil mosty, aby prekonával tie do vlastného vnútra. Ísť po jeho stopách znamená klásť si svoje otázky. Drsné, strhujúce a podmanivé rozprávanie. Kto by nechcel naplniť svoje túžby? Ale kto ich skutočne naplní?

Príbeh vyrozprávaný veľmi jednoduchým, dokumentárnym, priamočiarým spôsobom. Pokiaľ človek nie je vopred zásobený informáciami o tom, čo presne sa hlavným hrdinom stane, tak je chtiac nechtiac v stave veriť, že to dobre dopadne. A potom príde precitnutie a ďalšie, a ďalšie a nakoniec sa mu môže stať presne to, čo mne - že z ničoho nič z neho vytrysknú emócie. Sú filmy, ktoré by sa mali pozerať. Kvôli svetu, v ktorom žijeme.

Film dýchajúci nádhernou a nevtieravou poetikou. Človek si to neuvedomí hneď. Ale ako minúty pribúdajú (tiež veľmi nepozorovane), zrazu sa pristihne, že sa usmieva, že je uzrozumený s tým, ako si ho Bob a Charlotte pustili k telu a že im je za to doslova vďačný. A otázka "Prečo?" ani nepotrebuje byť vyslovená. Subtílne, dojemné, smutné, veselé, tiché i hučiace, a keď odchádzame, už navždy zostávame.

Perfektné americké efekty! Záležitosť, ktorú treba vidieť v kine. No okrem efektov nič, nič a ešte raz nič. Chýbajú tomu akékoľvek gule. Znova a znova vykastrovaná téma a znova rovnako. O čom je tento film? O ľudskosti a obetavosti amerického prezidenta? O arche so žirafami a slonmi? O tom, že Yuri zostane vychcaný po zbytok vekov?

Tak takúto naloženú zápletku som snáď ešte nevidel! Úplná paráda! A akokoľvek by som tipoval, že sa vyvinie najbližších 5 minút, bolo by ťažké trafiť sa. Pritom ani na chvíľu som nemal dojem, že by sa dej pustil logiky.

Russellovi sedí snáď každá rola. A je pravda, že sú aj ešte lepšie medzi lepšími a túto by som započítal medzi ne. Vrátane tých kíl navyše. Spolu s étericky krásnou Robin Wright Penn a sviežou Rachel McAdams vytiahli túto drámu ďaleko vyššie, akou by bola bez nich. Ben Affleck je do počtu - ale kto by čakal niečo iné? Mix politiky, poctivej novinárčiny, správne zvoleného tempa, sympatického prostredia a toho klbka rozmotávajúcich sa nitiek mi príde namixovaný skoro kulinársky.

Totálna blbosť!!! Ešte do momentu, kým ten pacient prišiel o manželku a dcéru, som si držal špetku nádeje, ale to čo nasledovalo potom, bolo ešte slabšie. Nepodarené mäsiarske triky a absolútne hlúpe dialógy.

Hĺbka a vypovedacia schopnosť tohto počinu ma dostala tam, kde ma dostať mala. Jednoducho a priamočiaro vyrozprávaný príbeh dvoch ľudí, predpovedateľný a dosť vyšinutý... Geniálne mi ale prišlo, že som ma niekedy taký nevtieravý pocit, akoby ho režírovala samotná Leila. Akoby to bol jej film, jej projekt a dala mu presne to, kvôli čomu by som raz večer prišiel v pyžame do ústavu a nechal ďaleko za sebou možnosť podielať sa na rodinnej internetovej (a "interneviemakej") firme. :-)