Deftie

Po celkom slušnom úvode som mala pocit, že sa mi dostane filmu, ktorý ukáže hon na vlkodlaky. Ukáže, že človek je najväčší predátor, aj keď jednoznačne nie najsilnejší. Jednoducho ukáže krutosť, s akou sa človek vyrovnáva so svojimi konkurentmi v rebríčku evolúcie. Už po pár minútach prišlo vytriezvenie. Krv ako čokoláda si ani nezaslúži nálepku horor, pretože nielen, že to nemá žiadnu atmosféru, nielen, že sa človek nebojí, ale dokonca som mala pocit, že sa o to ani nikto nesnaží. To, aké bolo groteskné, keď sa hlavní hrdinovia menili vo vlkov, ani nespomínam. Ja mám totiž vždy najradšej príbeh a spracovanie si vo veľkej miere nevšímam (až keď podpriemernosť bije do očí ako kôl). Tento príbeh mi pripadal ako za korunu nožík (pardon, za 3 centy), zbúchaný za deň, vezúci sa na novej vlne posadnutosti nadprirodzenými vecami. Samozrejme, vzhľadom na cieľovú kategóriu divákov (diváčok), sme neboli ukrátení o sladké božteky, no najmä šokujúce odhalenie, že kto je kto a následné ťažké rozhodovanie, či úpenlivý plač (alebo o totálne nesympatickú ústrednú dvojicu). Analógia s Twilightom je jasná, (ale myslím si, že keby sme sa snažili o trošku viac, našli by sme tucty filmov, ktorých príbeh je ako cez kopirák) len namiesto Edwarda tu máme vlkodlačicu Vivien. Trošku mi dvíhal náladu Gabriel, ale aj dôvod je zrejmý. Olivierovi sa jednoducho odolať nedá. Na koniec, rozmýšľam, komu film odporučiť. Fanúšikom hororov určite nie, fanúšikom romantických filmov tiež nie, myslím, že tí až tak nemajú radi tématiku vlkodlakov. Napadá ma jediná skupinka. Teen dievčatá, fičiace na Twilighte. Ale aj tu prichádzame na problém, ktorým je, že takto zaslepení diváci si tú svoju prvotinu väčšinou bránia zubami nechtami a keď sa objaví niečo podobné, skritizujú to až pod čiernu, krvou nasiatu zem.

Konečne som si dopriala ďalší film od filmového génia, ktorým minimálne pre mňa Woody Allen určite je. Aj keď mi trošku chýbala jeho neurotická postava, ktorá by sa do deja skvelo hodila ako zhmotnenie rozprávača, aj tak to bol skvelý film, ktorý pobavil a trošku aj pootvoril dvierka do niekoľkých typov charakteov. Vicki, žena, ktorá vždy vedela, čo chce, je zrazu rozhodená niečím, čo nikdy nechcela. Cristina, mysľou stále dieťa, hľadajúca vždy len to, čo nechce, zisťujúca, že v skutočnosti nie je takou voľnomyšlienkárkou, akou chce byť. Juan Antonio, muž, ktorý vždy bude milovať svoju bývalú ženu, s ktorou nemôže ale vydržať ani jeden deň osamote. A Maria Elena, no neviem, či sú Španielky skutočne tak psychicky narušené, ale táto úloha jednoducho Penélope bola ako na mieru. Jednoducho, keď sa objavila, dostal film ten pravý španielsky šmrnc.

Pre mňa niečo pod 4 1/2 hviezdičky. Poprepletaná "detektívka", kde nikomu nemôžete veriť ani slovo. K dokonalosti chýba len veľmi málo, trošku menej informácií na človeka za desať sekúnd by mohli vychrliť a príliš skoré uhádnutie totožnosti Sozeho, vlastne hneď, ako vstúpilo jeho meno do deja. Ale možno toho mám len napozeraného vcelku dosť. Naopak k dokonalosti tento film približuje bravúrny výkon Spaceyho, čím mi len potvrdil, prečo patrí medzi mojich obľúbencov. A áno, ten najdokonalejší trik v histórii bolo, že diabol presvedčil ostatných o svojej neexistencii.

Zatiaľ pozretých 15 dielov, ale je to, slovami Nathana brutaaaaaaaaaaal :D. Narážky na severský black metal je asi to najmenej, čo by som od amerických tvorcov čakala, skôr nejaký hardcore, ale toto ma dostalo, nefalšovaný death (melodeath, to je jedno), ktorý kypí z tohto seriálu je skvelý. Obľúbená postava je Toki, v 15. epizóde sa nám jasne ukázal ako klasický blackmetalový Nór (najmenej obľúbená je Murderface). Konečne seriál pre metalových fajnšmekrov, aj keď je mi ľúto, že si ho ostatní nemôžu tak vychutnať, prichádzajú o veľa. Paródia metalu od metalistov pre metalistov, splnený sen.

Nooo, čo povedať. Už to nie je Ace Ventura a asi ani nikdy nebude. Radšej nech sa Jim drží trošku vážnejších rolí. Film mal aj svoje svetlé chvíle, aj tmavé. Nebol príšerný, ale ani nejakým spôsobom ohromujúci. Pre mňa zapadá v šedi klasických amerických komédií. Neviem kedy si už páni tvorcovia uvedomia, že keď si pustím komédiu, tak sa chcem baviť, ak chcem nejaké hlboké posolstvo, pustím drámu, alebo psychologický film (nehovoriac, že v prípade komédií tieto posolstvá vždy vyznejú mierne pokrytecky). Ale začiatok zaujímavý, ostatok to ale zrezal na tri hviezdičky.

Ja musím za 5. Nielenže je toto jedna úžasná predloha, ktorej spracovanie nám už prinieslo zopár režisérov, ale navyše je to 3D!. Áno, pozerať sa v kine na túto polorozprávku s okuliarmi na okáľoch, tak to je presne ten správny zážitok, aký Vám kino môže poskytnúť. Nehovoriac o tom, že aspoň mne sa tak zdá, že toto je najlepšia adaptáca Dickensa, akú som videla. Carrey úžasný, atmosféra dostatočne hustá, aj keď nie veľmi vianočná, ale mne to nevadí. Tak prečo strhávať hviezdičky? Nie je dôvod.

Toto bolo akože čo? Z desiatich príbehov boli pozerateľné možno dva alebo tri, k tomu celkom sa mi páčilo, že sa neskôr postavy začali prelínať, ale to je všetko, neskutočne trápne scény medzi príbehmi, nehovoriac o tom, že som sa zasmiala len raz, na tom doktorovi.

Nemôžem sa rozhodnúť medzi troma a štyrmi hviezdičkami. Myslím, že keby som tento "horor" videla v kine, boli by to štyri hviezdy. Ale takto doma... Najprv klady. Celkom sympatický ústredný pár s takmer normálnou babou, ktorej aj uveríte, že ju môžete stretnúť trebárs aj u vás v meste (nehovoriac, že som si hlavného chlapa obľúbila už v Jeepers Creepers). Čo som bola prekvapená, zapáčila sa mi aj dejová línia, milujem tematiku nadprirodzena, hlavne démoni a peklo, spracovanie tiež nejako pre mňa nepokrivkávalo. No a tie zápory. Občas pre mňa nechutné momenty, príliš veľa obsahu žalúdkov postáv, slín a podobných telesných tekutín. Vzhľadom na to, že nie som fanúšikom ani slasharov ani hororov typu Saw, tak toto bolo na mňa fakt dosť. Možno práve to bol dôvod, prečo som sa vôbec nebála, ukázali až príliš veľa. V poslednej dobe na to režiséri zabúdajú, že menej je niekedy viac, nevadí. SPOILER No najviac ma zamrzelo, že sa tento horor nevymykol z novej hollywoodskej módy filmov pre tých, čo sa radi boja. A to, že sa takmer každý z nich (aspoň tých, čo som v poslednej dobe videla) nekončí happy endom. Nie žeby som patrila medzi ľudí, ktorí od šťastia plačú nad dvojicou padnúcou si do náručia na konci filmu, ale keď sa podobne nekončí ani desiaty film za radom, začne to liezť na nervy a je vám smutno po starých dobrých happy endoch.

Zatiaľ zhliadnutá len prvá séria. Miestami dobrá oddychovka, inokedy pekelná nuda. Tematika hrdinov, rôznych mutantov ma vždy fascinovala, preto keď som "objavila" tento seriálik, bola som celá bez seba. Skutočne fascinujúca séria, ktorá ma nútila si púšťať ďalšie a ďalšie časti. Ešteže som ju videla až teraz a nemusela čakať na nové časti. Prečo potom pekelná nuda? Pasáže, kde Clairin otec bojuje o jej stratenú priazeň a nakoniec ju aj získa, ma nejako nebrali, pre mňa jednoducho nepodarená psychológia postáv. Podobne niektoré pasáže s Hirom boli príliš natiahnuté, naopak o Sylarovi bolo toho brutálne málo a čo už so mnou, vždy som viac inklinovala ku negatívnym postavám a aj v tomto prípade sa mojou najobľúbenejšou stal zloduch. Toto všetko by mi na seriál stačilo na 5 hvezdičiek, možno nie celých ale štyri by boli málo. Prečo som potom dala práve tie 4? Pretože keď sa už skončila prvá séria, nejak to so mnou nezalomcovalo, dokonca neviem, či sa pustím do druhej série. Myslím, že keby z tých 23 častí urobili zo 10, nemal by chybu, takto chyby má, škoda.

Po troch častiach celkom príjemné prekvapenie. Nechýba humor, sympatické čarodejnice a ani veľmi charizmatický Satan. Komu sa páčili Čarodejnice z Eastwicku, myslím, že sa im bude páčiť aj táto adaptácia.