Almásy

dlho som tomu seriálu neveril, bol som odchovaný na Hopkinsovi, pôvodnom Mlčaní etc.. napokon som tomu šancu dal a úplne bez hanby hovorím, že tento seriál absolútne redefinuje význam slova reboot, resp. remake. presne takto, by sa malo pristupovať k pôvodnemu materiálu- tvorcovia idú absolútne svojou cestou, vytvárajú vlastnú interpretáciu postáv, vlastnú verziu príbehu, vlastné konce. to ako uchopil Mads Mikkelsen Hannibala je totálne odlišné od Hopkinsovej verzie a je scestné ich herecké výkony porovnávať- obidvaja sú ako Hannibal fenomenálny, každý vo svojej verzii. Mikkelsen prináša príbeh vnútorne rozorvaného intelektuála, ktorého jediný problém je jeho samota, zatiaľ čo Hopkins stelesňuje absolútnu esenciu zla v človeku. Dancy ma úprimne prekvapil- scenár Grahama napísal ako Grahamovo alter ego, resp. odraz v zrkadle. Scenár perfektne nadväzuje zo sezóny na sezónu- keďže poznám aj knižné predlohy, niekedy je dej príliš umelo preťahovaný, nevedel som sa zbaviť predstavy že by z toho miesto trojserióveho seriáloveho opusu spravili dva a pol hodinový psychologický thriller, ale možno by človek potom nemal šancu tak preniknúť do tích postáv ako teraz. a záver tretej série je na oscara. po breaking bad rozhodne najlepší seriál aký som doteraz videl.

po dlhej dobe sa vraciam k objavovaniu mojej starej lásky ku Cronenbergovi. The Brood bol pre mňa nesmierne podmanivý, intenzívny zážitok (najmä atmosféra pozerať tento film v prázdnej nemocnici s mesiacom v miestnosti je fakt sila), to akým spôsobom dokázal už ako ,,mlaďas" pracovať so psychofyzickým terorom je fascinujúca, hoci nie celkom môj šálok kávy, ale cez to všetko jeden z najosobitejších hororov vôbec.

HBO vie ako mi uľahodiť- rituálne súloženie, bradatý muži čo si odtínajú končatiny, hektolitre krvi a do toho draci, dialógy ako od Shakespeara...skrátka pre mňa instant addiction, proste to neviem prestať pozerať.

nedá sa nič robiť, ten Marvel to skrátka kurva vie a DC teda má čo robiť. ultron je dokonalý záporák,taký tu už dávno nebol a scenár teda o tri triedy vyššie než naposledy. len tak ďalej!

veľmi, veľmi dobrá ukážka zlej réžie. chvíľami naozaj smiešne. 2 * za Julianne Moore a pôsobivý ústredný motív.

áno mám slabosť pre ženské filmy a hlavne pre francúzske ženské filmy. scenár neobjavil ameriku, téma stárnucej herečky a jej ,,mladšej a krajšej" kolegyne je stará snáď ako kinematograf, je to asi tou zvláštnou pomalou rádoby hanekeovskou atmosférou a trochu prvoplánovým, ale cez to všetko veľmi pôsobivým zvratom v závere, prečo mi ten film stále vŕta v hlave. a myslím si, že keby to bolo celé po francúzsky bolo by to asi aj za 5. a kirsten stewart úprimne prekvapila.

veľmi mi to pripomenulo Capoteho, v tom ako je to veľmi pomalé, subtilné, skoro až nenápadné... tempo filmu nie je problém, ono keď je kvalitná téma, alebo je za kamerou niekto kto s tým tempom pracovať vie, film môže trvať aj 15 hodín a myslím že Miller to vie. problém vidím skôr v scenári, na jednej strane hovoríme príbeh Marka ale zrazu z ničoho nič presedláme na Dava a Marka úplne odstrihneme, osobne mi chýbali scény ako Markova reakcia na Davovu smrť alebo nejaká vyfabulovaná návšteva Du Ponta ex post. Tento bordel nespôsobujú herci, u mňa bodovali predovšetkým Tatum a Rufallo, ktorého začínam brať od Normal Heart viac a viac. Carell sa miestami príliš spolieha na maskovanie a nie úplne potvrdzuje také to nepísané pravidlo že brilantný komici sú kongeniálny charakterový herci, jeho výkon nijako nevybočuje z ľahkého nadpriemeru, ale je to príjemná zmena oproti rôznym sračkám v ktorých ho bolo vidieť. 4* je za scénu s koňmi a Arvom Partom (na také mám jednoducho slabosť) a za geniálnu Vanessu Redgrave.

taký ten poctivý čiernobiely životopis pri ktorom sa dobre vyplačete. a na to o kom je to príbeh je to teda veľká škoda

veľmi veľké sklamanie, príbeh Alana Turinga mi nebol neznámy a preto som čakal, aj vzhľadom na hlavného predstaviteľa dôstojné odrozprávanie zverskej a veľmi čiernej kapitoly britskej histórie. dočkal som sa nemecky chladného paškvilu s hlavným predstaviteľom ktorý bol od začiatku postavený na všetkých klišé ktoré sa môžu domyslieť pri intelektuálnom itčkárovi a navyše homosexuálovi. a nepomohl ani desplat. dokonale zabudnuteľné

Julianne Moore je fantastická herečka, to je dávno známy fakt, rovnako ako to, že mení na triumf každú rolu ktorú dostane a inak tomu nie je ani v prípade Still Alice- nesmierne komplexné zobrazenie rozkladu osobnosti, dialóg ,,I wish I had cancer" mi privodil tvrdé zimomriavky. Neni to ľahký film a rozhodne nie ľahký materiál- čo mi prekážalo bolo, že hoci v krabičke rodinnej drámy, tak vzťahy medzi dcérami sú obmedzené iba na Lydiu (ak by mala Alice len jednu dcéru, rozhodne by mi ostatné povinné epizódy ,,inteligentnej a vydatej" dcéry a ,,podporujúceho a chápavého" syna nechýbali), čo nie je zlé, pretože Kirsten Stewart poprvýkrát nelezie svojim kamenným ksichtom na nervy a dá sa hovoriť o skutočnej hereckej súhre medzi ňou a Moore, Baldwin nevadil ani nezaujal. je to taká lepšia hallmarkovská produkcia, ktorá by v rukách schopnejšieho režiséra (a scenáristu), napríklad keby to celé napísal a zrežíroval Tony Kushner ktorého film tak bohato cituje alebo Susanne Bier bolo by to o punc údernejšie a uveriteľnejšie. každopádne, vysoký nadštandard, ale 90% z toho ide na triko excelentnej Julianne Moore.