Almásy

absolútne exkluzívna filmárska lahôdka. počnúc prvými zábermi s dokonalým Morriconem, až po do dokonalosť dotiahnuté Gaunerovské finále, na ktoré sa Tarantino chystal od tej geniálnej scény v Bastardoch. maestro dospieva a je to vidno nielen v trpezlivejšom tempe ale aj v postavách. od určitého momentu sa od toho prosto nedajú odtrhnúť oči.

excelentná práca, moje cinefilské ja len tíško masturbuje nad predstavou čo by z toho spravil Lynch alebo Cronenberg.

asi iba Gaspar Noé a Lars von Trier dokážu pracovať s týmito témami TAKTO. trochu pokulhávalo herecké obsadenie , ale koncept, hudba prosto všetko úplne luxusné. treba si to dať.

ja mám fakt rád Ozonovu poetiku, ako používa hudbu, ako sníma ženy (záber s Durisom v márnici je čistý cinema porn) a veľmi mám rád aj keď sa niekto naozaj nebojí pracovať s témou poriadne, ale Ozon predsalen vie končiť príbehy údernejšie a oveľa menej moralistickejšie než takto. nebyť toho konca tak je to za 4 a možno aj za 5.

dlho sa na slovensku neobjavil taký zaujímavý námet, nesúhlasím že ostal nevyužitý, skôr sa výprava zacyklila v celej snahe byť ,,temný a drsný a urbánny", každopádne oceňujem vynikajúci casting (Rebeka Poláková podala výkon na svetovej úrovni), skvelú hudbu a záverečnú trojbodku.

pomalý rozbeh ale akonáhle Sorrentino trochu viac odkryje karty aj svojej réžie aj postáv totálne ma to strhlo. scenár miestami osciluje na samej hranici gýču ale je to celé tak dobre natočené že to vlastne vôbec nevadí. za záverečnú katarziu dávam duchovnp 5*

toľko emócii na ploche 25tich minút.. to dokážu len taliani a Jean Cocteau. Sophia Loren dokonalá!

dlho som tomu seriálu neveril, bol som odchovaný na Hopkinsovi, pôvodnom Mlčaní etc.. napokon som tomu šancu dal a úplne bez hanby hovorím, že tento seriál absolútne redefinuje význam slova reboot, resp. remake. presne takto, by sa malo pristupovať k pôvodnemu materiálu- tvorcovia idú absolútne svojou cestou, vytvárajú vlastnú interpretáciu postáv, vlastnú verziu príbehu, vlastné konce. to ako uchopil Mads Mikkelsen Hannibala je totálne odlišné od Hopkinsovej verzie a je scestné ich herecké výkony porovnávať- obidvaja sú ako Hannibal fenomenálny, každý vo svojej verzii. Mikkelsen prináša príbeh vnútorne rozorvaného intelektuála, ktorého jediný problém je jeho samota, zatiaľ čo Hopkins stelesňuje absolútnu esenciu zla v človeku. Dancy ma úprimne prekvapil- scenár Grahama napísal ako Grahamovo alter ego, resp. odraz v zrkadle. Scenár perfektne nadväzuje zo sezóny na sezónu- keďže poznám aj knižné predlohy, niekedy je dej príliš umelo preťahovaný, nevedel som sa zbaviť predstavy že by z toho miesto trojserióveho seriáloveho opusu spravili dva a pol hodinový psychologický thriller, ale možno by človek potom nemal šancu tak preniknúť do tích postáv ako teraz. a záver tretej série je na oscara. po breaking bad rozhodne najlepší seriál aký som doteraz videl.

po dlhej dobe sa vraciam k objavovaniu mojej starej lásky ku Cronenbergovi. The Brood bol pre mňa nesmierne podmanivý, intenzívny zážitok (najmä atmosféra pozerať tento film v prázdnej nemocnici s mesiacom v miestnosti je fakt sila), to akým spôsobom dokázal už ako ,,mlaďas" pracovať so psychofyzickým terorom je fascinujúca, hoci nie celkom môj šálok kávy, ale cez to všetko jeden z najosobitejších hororov vôbec.

HBO vie ako mi uľahodiť- rituálne súloženie, bradatý muži čo si odtínajú končatiny, hektolitre krvi a do toho draci, dialógy ako od Shakespeara...skrátka pre mňa instant addiction, proste to neviem prestať pozerať.