reygadas

K tomuto filmu som sa dostal prostredníctvom článku Môj "osemdesiaty deviaty," od môjho obľúbeného publicistu Petra Pišťanka, ktorý bol uverejnený v prílohe denníka SME. Veľmi ma zaujal part, kde bolo opísané toto filmové dielo. Dovolím si ho preto citovať, lebo hovorí za všetko: "Pokiaľ sa pamätám, chodili sme aj na sovietske filmy. Úplným zjavením pre nás bolo napríklad dielo režiséra Elema Klimova Choď a pozeraj sa, na ktorom som bol so svojimi dvoma vtedajšími kamarátkami. Pre mňa boli sovietske filmy vždy v poriadku, nezdieľal som všeobecný trend opovrhovania všetkým ruským, ale toto bolo naozaj zjavenie. Neuveriteľne brutálny a preto aj nesmierne pôsobivý protivojnový film z čias nacistickej okupácie Bieloruska. Dedinský chlapec Fľora vstúpi do partizánskeho oddielu. Tu zažíva neobvyklé veci, je to nakrútené tak razantne, že to až presahuje hranicu znesiteľnosti. Nikdy nezabudnem na scénu, keď sa hlavný hrdina po rozprášení oddielu prechádza vyľudnenou rodnou dedinou a čuduje sa, kde sú všetci. Jediný letmý pohľad kamery akoby mimochodom osvetlí hroznú skutočnosť: hŕba povraždených dedinčanov za stodolou. Vieme o tom len my, diváci. Hlavného hrdinu tvorcovia filmu ponechali v blaženom nevedomí, aby mu v ďalšom priebehu filmu mohli naklásť toľko, koľko už nikto neunesie. Ani my. Pamätám sa, že cestou z kina sme kráčali úplne mlčky, doslovne sme onemeli od hrôzy. Nikdy predtým ani nikdy potom na mňa žiadny film takto nezapôsobil. Aj to bola tvár perestrojky, pre nás veľmi príťažlivá, pretože nám v oblasti kultúry prinášala stále nové silné zážitky." Na záver chcem povedať, že hrôzy vojny, ktoré boli zobrazené v tomto filme, ešte viac umocňovali dojem, pre dlho doznievajúce scény. Môžem len odporučiť. Výborné!

Súčasná filmová romantika sa viaže prevažne len na fekálno-primitívne, gýčové a pukancové rýchlokvasené filmy, ktoré nemajú žiadny potenciál zaujať náročnejšieho diváka. Práve preto film s romantickou tématikou sa u mňa nachádza niekde v úzadí a patrí do kategórie nezaujímavých. O to viac ma prekvapilo, aký dojem vo mne zanechal tento romantický film. Film bol obrazovo úchvatný a akoby som sa pozeral priamo na obrazy barbizoncov, či impresionistov. Hlavne zábery pobrežia s alejami a lodiek v prístave vyvolávali dojem z obrazov Corota, Moneta alebo van Gogha. Samotná ústredná hudba k filmu bola rovnako vynikajúca, aj spoločne s nádhernou rapsódiou na variácie Paganiniho od Sergeja Rachmaninova. Christopher Reeve a Jane Seymour v hlavných úlohách absolútne excelovali a tieto úlohy boli pre nich ako ušité. Mal som úžasný filmový zážitok. Vďaka za tento film.

Spŕznený Dickens.

Veľmi pekný vianočný rodinný film s krásnymi dojímavými scénkami a miestami doplnený aj príjemným humorom.

Musím povedať, že je to podhodnotený snímok. Denzela Washingtona mám veľmi rád v jeho hereckých úlohách a teraz ma prekvapil nielen ako herec, ale aj ako režisér. Je to prvý film, ktorý som videl v jeho réžii a predčil moje očakávania. Nádherný film s brilantnou réžiou a skvelými hereckými výkonmi. Film je nakrútený na motív autobiografickej knihy Antwona Fishera, ktorý je vlastne hlavným protagonistom filmu, popri Denzelovi, ktorý skvelo zahral jeho psychoterapeuta Davenporta.

Pompézny snímok o katastrofickej vízii budúcnosti, kde nás čaká nová doba ľadová. Jediné čo má tento snímok dobré, je jeho výprava a ani tá mu moc nepomohla, lebo nebola dostatočne dobre využitá. Veľmi nudný a priemerný snímok a o závere filmu ani nehovoriac. Radšej no comment.

Film Michele Placida o vzostupe a páde mafiánskeho gangu v Ríme, natočený podľa knihy Giancarla de Cataldo, na základe skutočných udalostí. Príbeh sa prevažne odohráva v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy zločinecký gang Banda della Magliana ovládal takmer celé rímske podsvetie. Film zachytáva hlavné a najpodstatnejšie udalosti, ktoré v tej dobe zavládli Talianskom. Medzi inými napríklad únos politika a predsedu Kresťansko-demokratickej strany Alda Mora, za ktorým bolo práve skryté podsvetie, ale za objednaným únosom a nakoniec vraždou Alda Mora oficiálne stála ultraľavicová teroristická organizácia Červené brigády. 9. mája 1978 sa po 55 dňoch od únosu našlo Morovo telo v kufri auta na ulici Via Caetani s dostrieľaným hrudníkom a k jeho vražde sa priznal samotný líder Červenej brigády Mario Moretti. Ďalšou z udalostí, ktoré otriasli vtedajším Talianskom bol bolonský atentát na vlakovej stanici, ktorý sa udial 2. augusta 1980 a za ktorým stáli údajne dokonca slobodomurárske lóže v spojení znova za skrytou mafiou. Tento bolonský atentát zanechal po sebe 85 mŕtvych a cez 200 zranených. Až po pätnástich rokoch od udalosti bolo oficiálne potvrdené podozrenie, že za masakrom neboli Červené brigády, ale mafia a slobodomurárske lóže a nakoniec boli usvedčený dvaja z organizátorov atentátu, veľmajster lóže P2 Licio Gelli a agent CIA Francesco Pazienza a v novembri 1995 boli odsúdený na desať rokov väzenia. Celý film je veľmi zaujímavo spracovaný a filmová verzia Gomory je o mnoho slabšia a veľmi zaostáva.

Tu na tomto príklade aspoň vidno, ako niekto nedokáže chápať alternatívny pohľad na humor.

Tento snímok mi pripomenul krásny zážitok z filmu, ktorý som videl dávnejšie To Sir, with Love so Sidney Poitierom. Veľká charizma vychádzala rovnako z Richarda Dreyfussa, ako zo Sidneyho. Skutočne krásne.

Aj keď tento film trvá približne hodinu a pol, je to aj tak extrémne nudné a nezaujímavé vo všetkých aspektoch a pôsobí, akoby trval celú večnosť pri tom nudnom a pomalom deji.