senyor

Najlepšie krimi (minimálne) od dôb Chinatownu, podľa mňa najlepšie vôbec. Dokonalé po všetkých stránkach, od úžasného navodenia dobovej atmosféry, keď som mal miestami pocit, že sa naozaj dívam na film z 50. rokov, až po herecké výkony, kde kraľuje Guy Pearce. Scenár výborný, réžia rutinérsky korunujúca galapredstavenie všetkých zúčastnených. Napriek dlhšej stopáži a a trochu bširnejšiemu deju, treba vidieť.

Musím uznať, že Vesmírna odysea je vrcholne prepracované dielo, ktoré výrazne predbehlo svoju dobu a je to jeden z najumeleckejších filmov, aké som videl. Na druhej strane je to objektívna nuda. Dej ledva drží pohromade a scenár samotný musel mať asi dve strany. Áno, je neuveriteľné, čo dokázal vo svojej dobe Kubrick natočiť, ale naozaj bolo nevyhnutné preťahovať každý záber na 5 minút? Naozaj bolo treba ukázať ľudí, chodicach po strope, 43-krát a "plávanie vo farebnom víre" natiahnuť na 10 minút? To spôsobuje, že niektoré efekty často vyznievajú do značnej miery samoúčelne a z celého toho srší: "Pozrite, aký som frajer, že som toto dokázal natočiť." Možno keby sa Kubrick viac zameral na zdokonalenie príbehu a menej by sa venoval svojim cinefilným exhibíciam, tak by išlo aj pre mňa o jeden z najväčších filmových zážitkov. Takto je to takých 75%, ale u Kubricka tradične výborná (možno až kľúčová) hudba ma presvedčila na 4*. Možno keď budem mať vyštudovanú teóriu filmu, aby som v tom videl viac, dám aj 5*, dovtedy si budem "ujíždet" na Pomaranči, Shiningu a iných...

Nein, nein, nein, nein, nein!!! Oh yes, yes, yes, yes, yes... :)) ___ S druhým pozretím na DVD sa začali objavovať, bohužiaľ, aj prvé nein. A je ich viac než dosť... Predsa len, ono je to svojím spôsobom "dosť vyjebávka" s divákom. Má to výbornú krčmovú scénu, vygradované finále, perfektného záporáka, dobré diálogy a fajn soundtrack, ale ako celok nefunguje, nemá nosnú postavu a Brad Pitt aj s celými bastardami sú tam asi len kvôli plagátu a traileru... A iste, tie dokola omieľané odkazy sú síce pekné, ale pre radového diváka tažko postrehnuteľné a zorientovanejšieho diváka potešia, ale, ruku na srdce, prišiel som sa do kina dívať na odkazy na staré filmy v 150-minútovej mase bez reálnej hlavy a päty? Vďaka Quentin, už nie, radšej si budem púšťať tvoje prvotiny...

Smršť hlášok a výborných vtipov, zabalených do životného príbehu moderátora, smejúceho sa konvenciám a spoločenským šablónam, ktorý sa bez výraznejšieho talentu alebo dobrého hlasu dokázal dostať na vrchol a možno ešte ďalej. Nuž, niekedy stačí chcieť, mať dôvtip a byť originálny a vyjde z toho obrovský úspech. A stačí na to nanose-... KUNDA!!!

Krásny film. Burton dokázal zobraziť život a filmy Eda Wooda objektívne bez toho, aby ich zosmiešnil alebo zhanobil a práve naopak, vzdáva im úprimný hold a poctu. A keď nie filmom ako takým, tak určite Woodovi samotnému, ktorý bol minimálne v Deppovom podaní dôkazom toho, že človek môže byť naivný čudák, vytrhnutý z reality a ostatným na posmech, ale napriek tomu s trochou entuziazmu a nadšenia pre svoju vec môže dokázať, že sa naňho len tak nezabudne. Na filme treba vyzdvihnúť navodenie dobovej atmosféry, Deppa, ktorý si strihol jednu z vrcholných rol kariéry, emocinálne nabité a trefné zachytenie vzťahu Eda s Belom, scénu s Orsonom Wellesom(!) a hlavne tradične svojský Burtonov humor, ktorý je dokonale dávkovaný na vyvolanie úprimnej sympatie k Woodovmu dielu a dotvára režisérov obdivný, chápavý a necynický obraz o najhoršom režisérovi všetkých čias. Vrchol spolupráce Depp + Burton.

No po tých ohlasoch som ostal mierne sklamaný. V zásade síce nemám čo vytknúť, pretože nechýbal originálny námet, slušná zápletka, viacero kvalitných neobkukaných gagov a mimoriadne podarené hlášky "obtlstlého Ježiša". Napriek tomu ma ale Hangover ani raz nedostal do kolien, kedy by som sa pri vtipe viac než len trocha zasmial. Ale to je vec humoru a objektívne musím uznať, že Hangover úplne inde ako väčšina komédii, ktoré v poslednom čase prichádzajú do kín a to najmä vďaka absencii fekálností a rádoby parodických prvkov. Vlastne ma nenapadá ani jediný moment, kedy by som si hovoril niečo ako, toto tvorcom fakt nevyšlo, alebo toto bolo naozaj trápne. Snímok teda rozhodne neurazí a ďalšiemu vzhliadnutiu sa brániť nebudem, ale celý ten boom a superlatívy typu "komédia môjho života" alebo "film roka" idú tak nejak mimo mňa. 80%

Pulp Fiction je samostatná kapitola, takže to vynechám, keď poviem, že ide o najlepšiu Tarantinovku. Trend smerovania kinematografie, kde forma prevažuje obsah je našponovaný do maxima. Napriek tomu z mojej strany by bolo nedať maximálne hodnotenie alibizmom, lebo strašne dlho som sa tak kráľovsky nebavil. Chápem nižšie hodnotenia vyčítajúce absenciu príbehu, emócií a samoúčelnosť. Ja zas oponujem, že štýlovejší film s väčšou dávkou režisérskej invencie sme tu od Matrixu nemali a súboj v zimnej záhrade, súboj s Gogo a celá epizóda na Okinawe majú väčšiu silu ako 90% celej kinematografie roku 2003 dokopy...

Silne kontroverzná karikatúra smerovania spoločnosti, ako ju videl a mal odvahu natočiť snáď len Kubrick. Množstvo odkazov, skvelá práca s hudbou, kulisami či kostýmami, to všetko umocňuje Kubrickovu výpoveď o spoločnosti, smerujúcej k morálnemu zániku, spoločnosti, ktorú ovláda násilie, sex, manipulácia a vládnu v nej tí, ktorí majú moc a majú odvahu ju zneužiť. Nikto nie je dobrý, pretože byť dobrý, znamená byť obeťou tých zlých. Filmu sa dajú vytknúť pomalšie tempo a prehnaná stopáž, rovnako ako aj archaické dialógy, ale to všetko je len prostriedkom, aby jednotlivé scény a odkazy dokázali naplno vyznieť. Už dlho som nevidel film, kde má aj ten najmenší aspekt svoje miesto a je nenahraditeľnou súčasťou skladačky, ktorá sa vám na záver odhalí vo svojej plnej kráse. Nemusí sa vám páčiť, ale musíte uznať jej dômyselnosť a majstrovstvo. Skladám klobúk pred Kubrickom aj McDowellom a ďakujem za jeden z najsilnejších filmových zážitkov, ktorý vo mne doznieva ešte dlho po záverečnom "spievaní v daždi"...

No tak trocha sklamanie. Čakal som divokú komédiu plnú Carreyovských grimás a gagov a dostal som... no povedzme slabého usmiatia hodnú, hollywoodsky tuctovú, romanitckú komédiu. Zasmial som asi dvakrát- raz pri hraní mŕtveho a druhýkrát pri neskutočne podarenej maske Dobbyho na večierku Harryho Pottera. Celkovo má film síce troška hlúpy a naivný námet, napriek tomu sa z neho pri Jimovom talente dalo vytrieskať omnoho viac. Nevyzretý scenárista z neho ale urobil takú nijakú, nemastnú-neslanú, sladučkú komédiu, ktorá vyšumí z hlavy rozhodne rýchlejšie ako basa redbullu :P...

Sly sa rozhodol vzkriesiť dve série, ktoré mu priniesli najviac slávy. Nepodarilo sa mu už prekonať Rockyho I a IV ani prvého Ramba, ale oba filmy sa rozhodne zaradili k tomu lepšiemu medzi svojimi staršími bratmi. Rambo IV je tak nejak iný. Vlastne ani nie tak Rambo IV ako film, ako skôr John Rambo ako postava. Už to nie je tak celkom ten nemilosrdný, chladný vraždiaci stroj, ktorý keď naseriete, je so všetkými naokolo zle-nedobre. Skôr je to smutný sentimentálny starec, sklamaný životom a uvedomujúci si, že vo svete v ktorom žije, je bez ohľadu na svoje schopnosti len figúrkou, ktorá nemá moc čokoľvek zmeniť. Skrátka je výrazne ľudskejší... Dej je klišé na entú- krásna samaritánka otvorí oči vojenskému vetránovi v treťom svete, kde má čo riešiť a tak sa Rambo ešte raz vydáva do akcie. Jeho bicáky sa ešte raz vlnia do rytmu guliek vyletujúcich z guľometu. A ešte raz dokáže svetu a hlavne sám sebe, že na to má. V každom prípade sa Sly preukázal ako pomerne zručný režisér. Škoda kratučkej stopáže, polhodinu naviac by to nielen znieslo, ale aj potrebovalo. Navyše záver mi prišiel absolútne nevygradovaný a potenciál veľkého finále ostal nevyužitý. Jedným slovom, Rambo spustil desaťminútový full-out z machine gunu a bolo po tom. Škoda. Napriek tomu nejde inak ako dať plné hodnotenie, aj keď tých vecí na vytknutie je tu viac. Ale pre mňa je Rambo IV jednoducho film, u ktorého ide o poctivú, na-nič-sa-nehrajúcu filmarčinu a v prvom rade o úprimnú úctu k filmu, k akčnému žánru ako takému a ku kultu najdrsnejšieho akčného hrdinu všetkých čias. Také filmy sa už dnes nerobia...