Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Horor
  • Animovaný
  • Komédia

Recenzie (831)

plagát

Brightburn (2019) 

Čo by sa stalo, keby namiesto Supermana pristál na zemi jeho pravý, temný opak? Presne o tom je Brightburn. Originálny a zaujímavý námet v tuctovom, mainstreamovom spracovaní, ktoré neobsahuje jediný zapamätateľný moment. Dosť škoda, pretože obsahuje celkom slušné hororové prvky a zopár dobrých gore scén, a zároveň otvára dvierka na pokračovanie, z ktorého by sa dalo čo-to vydolovať. Vzhľadom na menší úspech filmu sa ale niečoho takého asi ani nedočkáme.

plagát

Vtedy v Hollywoode (2019) 

Prvá a najdôležitejšia vec - nečakajte typickú tarantinovku. Tento film totiž nemá hektolitre krvi, ani vyhrotené dialógy s výbušným vyvrcholením. Naopak, ide viac-menej o akýsi Tarantinov splnený filmársky sen, výnimočne uvoľnený príbeh o starnúcom westernovom hrdinovi a jeho najlepšom priateľovi, v dokonalom podaní hereckého dua Pitt - DiCaprio. Epizodicky podávaný príbeh sa okrem ústrednej dvojice sústredí na niekoľko ďalších postáv (viac okrajovo), a detailne nás prevádza Hollywoodom 60-tych rokov za doprovodu skvelej hudby a výstižnej dobovej atmosféry. Manson, Tate, Bruce Lee, McQueen, hippies, proste zlatá éra Hollywoodu, ako by ju nikto lepšie nevystihol. Žiadna prudká akcia, ani zamotaný dej, len pokojný chill zo života hercov, s kopou správne vsadeného humoru a výborným finále, kde tých 160 minút ubehne lusknutím prstov. Vedľajších scén bolo na môj vkus tentoraz možno trochu priveľa, no i tak tu máme jasného kandidáta na nejakú tú zlatú sošku.

plagát

Alita: Bojový Anjel (2019) 

Komiksová predloha u nás nie je veľmi známa, čo možno uľahčuje hodnotenie filmu, no myslím, že to v tomto prípade nehrá žiadnu rolu. Alita je úchvatný post-apo/utopický sci-fi pribeh s rozprávkovým nádychom, a veľkým srdcom. Príbehovo síce nie je ničím výnimočným, scenár je dosť predvídateľný a priamočiary, ale ber to čert, pretože už dlho som sa pri žiadnom filme takto nezabavil. Má to skvelú hudbu a adrenalínové scény, ktoré majú gule ako prasa (bitka v bare, motorball), a pri tom všetkom nezanedbáva ani funkčnú chémiu postáv a vydarené scény zobrazujúce vnútornú hrdinkinu nevinnosť. Trošku možno sklame neuspokojivý záver s nábehom na pokračovanie, no pri tej technickej dokonalosti a celkovo výbornej štruktúre filmu, ktorá očarí nie len fanúšikov sci-fi, je to zanedbateľné. Rodriguez má po dlhej dobe znova môj obdiv.

plagát

Cyntoryn zvieratiek (2019) 

Kingovu predlohu som nečítal, ani som nevidel jej pôvodné dve adaptácie. Tohtoročná verzia ma však od nich aj dokonalo odrádza. Samotná stopáž nie je vôbec dlhá, no pripadal som si, akoby film trval dvojnásobne dlhšie. Žiadne unikátne nápady, filmársky je to čistá rutina, a navyše ohromná nuda. Záver v štýle 80's hororov ma ako jediný ako-tak bavil, a rozhodne by to chcelo rozšíriť dianie okolo samotného cintorína zvieratiek, ako aj okolo dejín indiánskeho "podsvetia". Veľká škoda, že nápad s takýmto potenciálom a áčkovým spracovaním (proti hercom nemám jedinú námietku) skončil ako béčkovo pôsobiaci priemerný horor, kde nefungovali ani lakačky, ani dramatické scény. King by si mal niektoré filmové adaptácie svojich diel asi viac strážiť.

plagát

I Don't Feel at Home in This World Anymore (2017) 

Netflix prišiel opäť s niečím solídnym a zábavným. Čakal som síce niečo masakrálnejšie a trhlejšie, no i tak ide o veľmi slušnú a obstojne napísanú akčnú komédiu, kde postavy ženú situácie až do totálnych absurdít. Elijah je super creep, len mohol dostať viac priestoru, kreatívnejšie a hlúpejšie úmrtia len ťažko nájdete, a celé to má veľmi sympatický indie look s myšlienkou, s ktorou sa nanajvýš stotožňujem. Keby tvorcovia zapracujú na dialógoch (ktorým by sekol viac "tarantinovský" štýl), mohla to byť jedna z najlepších somarín na Netflixe. Takto je to "len" mierne nadpriemerná somarina, ktorú stačí síce vidieť raz, no strata času to nie je.

plagát

Ánimas (2018) 

Španieli musia byť v hororovej tvorbe vždy značne odlišní. Ánimas je divná, depresívna fantasmagória, ktorá je však dostatočne nepredvídateľná, aby pointu odhalila až pri samotnom konci. Najväčším kameňom úrazu filmu je jeho tempo, ktoré je občas až frustrujúco kolísavé, a všetky tie prapodivné scény nie vždy dávajú zmysel. Zaujímavý psychologický kúsok, ktorému aj napriek mnohým nedostatkom určite treba dať šancu.

plagát

Escape Room (2019) 

Saw pre teenagerov? Možno, snahu tu cítiť. Escape Room má skvelý, moderný námet, no čerpá z neho minimum, pretože využíva len mnohokrát videné, bez jedinej inovácie. Je to v podstate iba rutinný, hollywoodsky popcorn s niekoľkými napínavými scénami, a úplne nezaujímavými postavami, pri ktorých mi bolo totálne u prdele, kto prežije a kto nie. Finále bolo veľmi slabé a otvorené dvierka pre pokračovanie, ktoré nikto nepotrebuje vidieť, úplne zbytočné. Ako jednorazové béčko v poriadku, ale v kinách to nemalo čo hľadať.

plagát

Captain Marvel (2019) 

Captain Marvel ma zozačiatku upútal chaotickým (ale skvelým) úvodom, ktorý napovedal, že sa z toho vykľuje fajn príbeh. Omyl. V skutočnosti ide len o veľmi priehľadný, neoriginálny a ultrafeministický gýč, a zároveň asi o najslabšiu marvelovku vôbec. Po prvej polhodine sa skvelý spád deja totálne zastavil, a až do digitálne vyboosteného finále (ktoré bolo k obohateniu príbehu viac-menej totálne zbytočné) sa nijak nepohol. Brie je sympatická, 90s atmosféra stále cool, ale to je asi tak všetko. Fury figuruje len ako komická postava, hlášky nemajú tú správnu šťavu, a keď vás z celého fimu najviac baví mimozemská mačka, ktorá sa ukáže len na pár momentov, niečo je asi zle. Výpravu a efekty komentovať netreba, MCU je stále v tomto na najvyššej úrovni. Zbytočný film, ktorý sa nesnaží o jediný originálny prvok, a drží sa len v blockbusterovom priemere. Škoda, ako mostík ku Endgame by to chcelo niečo lepšie.

plagát

Dark (2017) (seriál) 

Keby sa ma niekto spýtal, ktorý seriál od Netflixu považujem za najnápaditejší, poviem mu, že je to práve Dark. Názov samotný o ničom nenapovie, snáď len doslova vystihuje atmosféru (ktorá je dokonalo temná a depresívna). Ide o jedno z najzaujímavejších poňatí cestovania časom, aké som mal doteraz možnosť vidieť, zároveň krásne zmiešané s temnou kriminálkou a malomestskou drámou. Výborne napísané postavy, ktorých je síce možno až priveľa, no každá má v deji dôležité miesto a spojitosť s každou kľúčovou situáciou. Uznávam, že séria trochu kríva v logike, najmä vďaka tomu, koľko otázok zostáva nezodpovedaných, no verím, že druhá sezóna začne tento časový kruh uzatvárať trochu rozumnejšie. Spletitosť deja ide občas až príliš do extrému, v ktorom sa divák veľmi ľahko stráca, no najmä preto je Dark snáď jediným seriálom, pri ktorom mozog zapnete na plné obrátky, a otvorí priestor aj na dlhšie diskusie pri pive. Nemci sa vytiahli tak ako už dávno nie, vyslovene sa trasiem na pokračovanie.

plagát

Ant-Man a Wasp (2018) 

Prvého Ant-Mana doteraz považujem za jednu z tých zábavnejších marveloviek, no zároveň aj jednu z tých slabších. Pokračovanie, žiaľ, môj názor nezmenilo. Stále je to ohromná sranda, najmä vďaka vtipným vsuvkám, odľahčeným momentom a spontánnym hláškam, o ktoré nie je núdza, no od prvého dielu sa film nijak nelíši. Rudd je stále sympaťák, Lily stále kosť, no všetky vedľajšie postavy ma bavili viac, ako samotný Ant-Man. Najviac tomu však škodí tá banálna zápletka a šablonovitosť, ktorá je už ale viac-menej u väčšiny marveloviek pravidlom. Ako zábavná filmová jednorázovka však účel plní na výbornú.