Primavera

Príjemný film, plný emócií a jednej pravdivej myšlienky - že svet je taký, aký ho dokážeme vnímať. Ak si vyberáme to zlé, bude pre nás zlým. Ale ak dovolíme fantázií a snom vyčarovať novú krajinu-nekrajinu, vyhrali sme. Škoda, že som film videla v kine, doma by som si poplakala aj viac. :-)

Myšlienka filmu nie je až tak originálna, pretože už kdekoho nahnevala spoločnosť, ktorá je vždy usporiadaná podľa pravidiel, ktoré človek musí dodržiavať bez toho aby mal slobodnú vôľu, aj keď sa mu vždy klame, že ju má. Nedá sa dať výpoveď štátu, v ktorom žije, môže len utiecť, ale to zas len do inej spoločnosti s inými pravidlami. Spracovanie bolo však nápadité, vtipné, aj keď dej sa vliekol a miestami nudil.

"Mami, dáš tomu päť hviezdičiek? A určite?" spýtal sa ma synak po tom, čo sme sa výborne zabavili na tomto animáku. Dedkovia, ktorí zdvihnú zbrane a sekne im v krížoch - kto to skôr rozchodí, vyhráva. Miesto klasického pľuvania slín na súpera - pľuvanie protéz. Fantastická predstava čipernej staroby, na ktorú sa po tomto animáku doslova teším. Aj ja si pôjdem na staré kolená plniť sny, ktoré dovtedy nestihnem. Hurá!

Stačilo by aj 3 hviezdičky, ale - film je podľa skutočnej udalosti a ako písali o tom v roku 1994 noviny, začalo to múdrym plánom jednej upratovačky, pomáhali jej pri tom dve kolegyne a tak sa na detašovanom pracovisku Bank of England v Essexe mohli začať kradnúť peniaze jedna radosť. Opakovane a to aj napriek skvelému bezpečnostnému vymakanému systému. Doteraz sa nezistilo, koľko peňazí dievčatá nakradli. Paráda. :-)

Dráma nabitá erotikou, ktorá vlezie pod kožu. Od lásky je veľmi blízko k nenávisti - staré klišé, ktoré tu dostalo nové príťažlivé spracovanie. Kto nenávidel, tak nemiloval. Kto mal zábrany, tak sa nemiloval.

Neviem, či je správne hodnotiť filmy, kde nie som cieľová stanica pre tvorcov. Pretože toto je jasný zámer zaujať tínejdžerov a to sa vcelku podarilo. V ich veku je aj ťažké hodnotiť kvalitu-nekvalitu, takže my, ktorí už vieme čosi aj o krajine-nekrajine, kvalite-nekvalite, sa na tým môžeme len povznesene pousmiať.

Nemám problém s filmami o reálnom živote. Chýlkovej verím všetko, ženská, ktorá nestarne a demencia si na ňu bude musieť hodne dlho počkať, ok, to sa mi páči. Ale filmu ušiel dej, myšlienka a vôbec, celé sa to točilo v lese s medveďom a mŕtvym dedom a nedalo sa z toho nič vydedukovať. České komédie milujem, slovenské im nestihajú, ale toto, sorry, bolo dosť mizerné.

Film inšpirovaný skutočnými udalosťami, takže celá tá smradľavá fraška súdneho procesu, hipíci, zvrhlíci, skostnatený súdny systém, ideály zomleté na surovú fašírkovú zmes, ľudská brutalita, bolesť, prázdno.... to všetko je naozaj?! Pozeráš a vcucne ťa to do deja tak, že ti je až ťažko od žalúdka. Perfektne urobený film.

Dlho som nebola schopná napísať komentár, aj keď som veľmi chcela. Čakala som, že film vo mne dozrie a pochopím viac. Žiaľ, u mňa plné hodnotenie nezískal, lebo som čakala hlbší myšlienkový záber, zásah do epicentra môjho JA a to sa nestalo. Film je však nádherný vo svojom spracovaní. Herci sa skutočne menia pred očami. Žiadne počítačové efekty, žiadne umelé úpravy tváre, aby zostarla.... Herci starnu pred našimi očami. Za necelé tri hodky niekoľko rokov. Prežívajú obyčajné životy a dozrievajú v tom svojom ľudskom JA.....

Holocaust videný očami dieťaťa. Nemeckého. Z tejto zaujímavej témy sa dalo vyťažiť aj viac ako táto historicky nepresná melodráma. Ťažko uveriť, že Nemci, ktorí viedli presné záznamy hlavne o deťoch v táboroch, si nevšimli pri splynovaní o jedno dieťa naviac, navyše medzi holohlavými jediné neostrihané s viditeľne árijskými črtami. Ešte ťažšie uveriť, že do tábora si niekto len tak vlezie popod ostnatý vôbec nestrážený plot. Všetky nepresnosti však slúžili ako barlička k tomu, aby rozplakali diváka v záverečnej scéne, ktorá asi málokoho prekvapí, taká je predvídateľná. Jednu hviezdu naviac som pridala z úcty k obetiam holocaustu...