Primavera

Keď sa Dave rozhodne z obyčajného nezaujímavého stredoškoláka stať superhrdinom, treba k tomu mať odhodlanie, schopnosti, prostriedky ....atď. Davemu však stačí odhodlanie. :-) Fantastická zábava, nečakané zvraty, svet komiksu pestrejší než fantázia diváka.

Počas transportu Židov na istú smrť zachráni starý odvážny Kazach chlapca (neskôr nazvaného Saša) a ukryje ho v kazažskej stepi medzi ľuďmi, ktorí ho chránia aj za cenu vlastných životov. Fantastický herecký výkon Jekateriny Rednikovej ako Very, ktorej manžel je politickým väzňom a z nej si sovietski vojenskí úradníci urobia hračku pre svoje sexuálne chúťky. Vera však nestráca schopnosť obrovského súcitu a lásky, ktorou Sašu zahrnie a dokáže milovať aj poľského lekára, ktorý ju nevníma ako "kurvu", ale ako silnú osobnosť. Na jednej strane sú tu ľudia, ktorí napriek tomu, že ich režim pošliapal a pošpinil, sú schopní čistých citov a odvahy a na druhej strane ideológiou zmanipulovaní vojenskí úradníci, ktorí dokážu zabíjať a správať sa ako zvery k nevinným... Dojímavý je úmysel Sašu, ktorý sa zapojí do súťaže o najkrajší dar Stalinovi a daruje mu svoje zvieratko s túžbou, aby mu Stalin vrátil rodičov ... V roku 1949 pri príležitosti Stalinových narodenín prebehne jadrová skúška, za obeť ktorej padne mnoho ľudí. Aj ich životy sa stávajú darom Stalinovi ....

Nechápem, kde berie tento program stále divákov, keď už zopár rokov beží?! To sú všetci takí posadnutí pozeraním sa na ľudí, žmýkajúcich zo seba emócie, ktoré patria len a len do ich súkromia a nie do štúdia, kde sa afektovaná moderátorka tvári ako sociálne cítiaci anjel? Prepána, to je už len krok a začneme sa pozerať na priame prenosy z kúpelní! Veď aj tam sa kúpeme obvykle sami, ale prečo to nezmeniť?!

Až po pozretí filmu som si všimla, že to je romantická komédia! Moje panenské pocity bez ovplyvnenia určenia druhu filmu? Rozhodne komédia (komorník je skvelý, ku koncu plač a slzy zároveň), romantiku som si neuvedomila, pretože to bolo skôr fraška na romantický kus, paródia na zamilované filmíky, kde hlavný hrdina je bohatý fešák. Tento bohatý večne ožratý škaredý Arthur, ktorý bol občas brilantné vtipný, občas trápny ako každý vtipálek, ktorý sa snaží zabávať na živote .... život je trápny vtip, že Arthur? :-) PS: Škoda totálne predvídateľného záveru.

Sherlocka mám načítaného. Milujem jeho intelekt a záľubu v detailoch. Tie sú občas sakra dôležité. Niekedy na nich stojí a padá láska, aj zločin... Film výborne priblížil bystrého Sherlocka v jeho fantastickom boji proti zlu a za záchranu sveta. Len tempo filmu občas trochu viazlo. Žeby Guy Ritchie po rozvode so starou svalnatou Madonnou stratil dych a nevládal režírovať trochu svižnejšie??? Nuž, chlapče, dýchaj, rýchlejšie dýchaj.....

Možno je môj zážitok poznačený kinom, pretože fantastické exteriéry na veľkej ploche, dokonalá hudba.... všetko to podfarbilo skvelý film o duchovnej premene človeka ... o tom, že každý má právo na šancu zmeniť svoj život kedykoľvek.... o sile pokory k životu ako takému. Lietajúci Cyprián? Lietanie bolo o pokuse lietať a mne sa zdalo, že aj celý život každého z nás je o lietaní ... niekde medzi dobrom a zlom, pokusmi nájsť svoj pokoj duše .... keby som nešľapla po skončení filmu na odpadky, rozsypané pukance a fľaše od koly po návštevníkoch kina, tak idem jak debil omámená ideálmi filmu ešte dlho domov ..... :-)))

Mám plné zuby vlastnej skepsy. Dávam euráče bezďákovi a premýšľam, či ich neprepije. Dnes som dala euráče pani, čo vyberala do kasičky na onkológiu a premýšľala som, či je zaregistrovaná, či prachy nezneužije ... Pozerám občas Modré z neba a premýšľam, či nejde o zneužívanie súcitu diváka s mrzákmi, sociálne slabšími .... Občas mi je na grc z vlastnej nedôverčivosti voči ľudským pohnútkam. A závidím trebárs takej Matke Tereze, čo si vykračovala jak chudera po svete a ešte sa aj cerila na ľudí, pomáhala bez postranných úmyslov, bez nedôvery, bez skepsy a sakra, bola tak krásna a šťastná! A tak dávam aspoň tie tri hviezdy .... A snažím sa nemyslieť na tú nedôveru v čistotu úmyslov pána Rozborila.

Zaujímavý chaos v hlave 26-ročného spisovateľa, ktorý sa nevie spamätať z rozchodu, do jeho života vstupuje umierajúca svojská babička (bystrejšia než sa zdalo), príjemná usmievavá zrelá žena - mama na plný úväzok Sarah (úsmev vykúpený trápením) a jej zaujímavá dcéra, talentovaná maliarka Lucy (prečo sú všetky teenegerky také rovnaké?:-)). Všetky ženy zahrali ženský svet perfektne, miestami to trochu škrípalo sentimentom, inak pohodový film.

Primitívne a prízemné. Ak to bolo scenárom, tak to aj chápem. Ženské radi vidia, keď sa milionárka znemožní (Mojsejová) a nečakajú žiadne varenie od modelky (Hanychová), takže bolo to napísané tak, ako divák očakával. Ak to nebol scenár, tak aj tá jedna hviezdička je veľa. PS - Dobre sa mi pritom žehlilo, pri ďalšom diele budem piecť koláč. PS dva: Mily divák, myslím si, že toto nie je vôbec kuchárska show, ale skrytá reklama (módne prehliadky hostiteliek počas obeda? hahaha), takže nevidíš to, čo vidíš a podvedome ti to lezie do mozgu. A o tom to je.

Jedna hviezdička mi chýba do dokonalosti. Prečo chýba? Lebo film hýril lacným sentimentom. Adopcie čiernych detičiek, bohatí ľudkovia so šľachetnými zámermi urobiť svet lepším mi lezú krkom a neverím čistote ich úmyslov. Oháňanie sa kresťanskými úmyslami tiež poznám napríklad z dôb inkvizície :-). Takže som si síce poplakala na účelovo na plač vytvorených situáciách, ale to je tak všetko. Neuverila som im. Štyri hviezdičky však za to, že od filmov, kde negri behajú s nožmi, bojujú o prežitie, rapujú a hnusia sa mi, to bolo na hony ďaleko.