jayman

Ritchie meets middle-age, ktorý si prispôsobí tak, že to vlastne nie je stredovek. Najlepšie momenty sú práve tie s jeho viditeľným trademarkom a keďže sa pravidelne objavujú, celkom baví. Beckhamovo cameo tomu dáva korunu jak Sir Bedevire Arthurovi na konci. Spoiler alert?

Milé. Neamerické.

Drax, totálne. A funguje to stále aj mimo neho, postavy a prekvapivo dobrý (čítaj: smeješ sa, aj keď vieš, že to je primitívne) PG13 humor vynikajúce, soundtrack a zápletka tiež ujdú. Ale ten Yondu moment na konci, och, zimomriavky. Vedia to chlapci, vedia stále blockbuster spraviť, ktorý sa nehnabíš pozerať.

Fungovalo.

Edgar Wright to fakin' vie. Ako sa toto zmenilo z ľahučkého strihového cvičenia na serióznu obhrýzačku nechtov, takto som už dávno nebol rozliaty v kine.

Sto a jeden spôsobov, ako zomrieť vo vojne, chápeme. To, že vojna je svinstvo, nám už bolo povedané niekoľkokrát a vôbec, ak toto je pointa, prečo to negovať nasilu-zimomriavkovým patriotizmom v závere a slzami v očiach? A ak to má byť medailónik historickej udalosti, stačil by dejepisársky 7 minútový klip, nie mĺkvy celovečerák, na priestore ktorého si nemáme ani koho obľúbiť. Harryho Stylesa? Ako už bolo napísané, hudba je jediné čo to pumpuje a skvelé zábery má aj Kendrick Lamar v klipoch. Na to, aký hype Dunkirk mal, veľké sklamanie.

Treba vidieť. Nie je ničím výnimočný, ale fakt, že je takmer 30 rokov starý a stále účinný, je pozoruhodný. Nie som natoľko zdatný, aby som vedel spoľahlivo identifikovať európske prvky, ale intuitívne vnímam tú inakosť a páči sa mi. Krásna beznádej na konci. Alebo nádej?

Také nijaké. Videl som to pred pár dňami a nepamätám si svoje pocity. Prešumel, neostal.

Hviezdičky za Jónsiho a tému. Inak zbytočný film.

Veľký epos. Historicky pofiderné. Zimmer preceňovaný, Crowe na zamilovanie. Phoenix geniálny. Zimomriavky polovicu filmu, druhú interdisciplinárne premýšľačky. Takmer plný počet. Rozhodne treba vidieť. A chcel som ešte teoretizovať o akceptovaní sladkých koncov, lebo toto nie je Homér ani Shakespeare, dnešný Hollywood rozpráva svoje príbehy takto, happyendovo. Ale aj v tomto sa Ridley, resp. scenáristi s paradigmou popasovali statočne. Hej, rešpekt.