Hees

Veľmi silný film so silnými otázkami a správnymi argumentami. Každý sa prikloní na inú stranu a každý by chcel v tomto rozhodovať za iných ľudí, v ktorých situácii ešte nikdy nebol. Každá individualita ľudského pôvodu nesie zodpovednosť hlavne za seba a preto nakoniec tento film kladie oveľa viac otázok ako ich dokáže zodpovedať. To mi samozrejme nevadí ja si rád prídem na odpovede aj sám. Mar adentro má aj poetickú hodnotu a pravdepodobne je more symbolom slobody. Zaujala ma v tomto filme hlavne hra s kamerou a niektoré scény sú z tohto dôvodu ešte silnejšie. Najmä zaostrovanie a rozostrovanie kamery bolo úžasné a jedna scéna sa mi dokonca páčila len za to. Ramón (hlavný hrdina) má výborné argumenty a to hlavne pri rozhovore s kňazom. Akú hodnotu vlastne má ľudský život a komu patrí? Pri rozhovore s iným človekom, ktorý má iný názor v tomto ako vy sa nedá vyhrať, pretože každý človek má svoju pravdu a vyvrátiť niekomu pravdu je ťažké (nemožné). (Hodnotenie 4,5)

Wish I Was Here to trocha preháňa s vierou, ale inak je to príjemný film. V USA sa musia natočiť filmy pre každú vieru a každú farbu pleti, každý rok a tiež musia dostávať tieto filmy Oscarov (to je pozitívny rasizmus). V tomto filme sa to preháňa so židovskou vierou tá je skoro v každej replike. Tam kde táto téma nie je, naopak sú niekedy aj náučné a zaujímavé repliky (napríklad o stene - wall). Zaujímavé repliky celý film zachraňujú a nakoniec je tam aj "pokus" (pre niekoho vyšiel pre iného nie) o vyvolanie emócii u diváka. Wish I Was Here nie je komédiou, ktorá sa snaží za každú cenu diváka rozosmiať (aj keď o to by komédii malo ísť). Ide skôr o film, v ktorom je snaha zobraziť to, že Amerika nie je krajinou splnených snov. Každý má svoje problémy a za každým človekom je nejaký príbeh a splnený či nesplnený sen. Takže film vlastne hovorí, že treba žiť za každú cenu, aj keď sa pomyselný dom s kariet už dávno zrútil a vy musíte vybudovať všetko znova.

Zaujímavý film od Akira Kurosawu s Toširó Mifunem a Takaši Šimurom. Zo spomenutej trojice to najlepšie zvládol jednoznačne Takaši a celý tento film herecky potiahol. Mifune je pre mňa jeden z najlepších hercov všetkých čias, ale musím uznať, že tu ešte nevie tak dobre hrať, ako v neskorších jeho adaptáciách. Necítil som ani rukopis Kurosawu (videl som k dátumu napísania tohto komentáru 16 jeho filmov), ale film ma bavil (98 minútová verzia). V podstate ide o stret dvoch mužov, ktorý si nemôžu za svoju povahu a momentálne postavenie rozumieť, ale aj tak sa o to pokúšajú. Tieto dve postavy majú k sebe tak isto blízko aj ďaleko, záleží od uhľa pohľadu. Obaja sú jednoznačne veľmi tvrdohlavý a rázny. Dobré zobrazenie mafie a jej kódexu. Mafiánsky kódex je len "zbraň", ktorú môžu využívať tí čo držia opraty a sú šéfmi.

Milá Korejská komédia, v ktorej ide v podstate o vzťah otca a dcéry. Otec vyzerá dosť mlado (asi je aj mladý) a pracuje v rádiu a má taký mládenecký život plný sexu atď. V tom sa mu do bytu nasťahuje dcéra a aby to nebolo ešte málo aj jej syn. Chlapec (Seok-hyeon Wang) je asi zo všetkých postáv najvtipnejší, aj keď má len zopár replík. Kórejci (Južná Kórea) vždy vedia spraviť takéto filmy s jednoduchou zápletkou a spravia ich tak, aby neboli hlúpe. Ako obligátne to aj býva v Kórejských komédiách či romantických filmoch herci veľmi dobre pracujú s mimikou tváre a Gwasok seukaendeul nie je výnimkou. Vyťažiť maximum s takého jednoduchého námetu je podľa mňa majstrovstvo. Napätia v tomto filme je veľmi málo pretože každý vie ako sa skončí. Dobrý film na oddych či pozretie s nežnou polovičkou (žena či dievča 15+ heh).

Jednotlivé "sny" by sa pohybovali u mňa od troch do štyroch hviezd a ako celok som to ohodnotil tak ako máte možnosť vidieť. Hodnotenie jednotlivých snov (Hodnotenie je v zátvorke) : Slnečné svetlo v daždi (3,5), Broskyňový sad (4,5), Snehová búrka (3,5), Tunel (4), Vrany (3,5), Hora Fuji v červenom (3,5), Plačúci démon (3,5), Dedina vodných mlynov (4,5). Jednotlivé príbehy či "sny" by dlhšiu minutáž nezvládli a v takomto spojení vo filme absolútne nenudia pretože sa rýchlo striedajú. Aj keď snehová búrka je trocha zdĺhavá a teda do istej miery aj nudná. Najviac sa mi páčili broskyňový sad a dedina vodných mlynov. Posledný sen to pekne uzavrel a vytvoril pocit, že som pozeral hodnotené dielo. Každý sen je samozrejme o niečom inom. Kostra je taká, že sa začína peknými príbehmi potom nasledujú "hrôzostrašné príbehy" (atómový výbuch) a nakoniec uzavretie dedinou plnou mlynov. Takže je tu aj určitý zámer ako poukladať jednotlivé diely (alebo si to len ja myslím).

Sarah Polley sa do takýchto podobne ladených filmov hodí a dá sa jej uveriť celá jej rola. Ostatní herci hrali dá sa povedať čisto priemerne. Film vo svojej podstate vsádza na silný koniec, kedy vlastne rezonuje aj názov filmu ako silný atribút. Kto si tieto atribúty neuvedomí a na chvíľku vypne v podstate stratí zmysel celého filmu. Podobný film s podobnou kostrou a so Sarah Polley je La Vida secreta de las palabras (ten sa mi páčil viac). V príbehu vidíme rodinu, ktorá na tom nie je dobre finančne a napriek tomu si chce dopriať čo najlepší život. Čo sa mi páčilo tak hlavná hrdinka koná sebecky a robí to čo by inak určite nerobila. Aj keď tvorcovia mohli trocha ešte zatlačiť na pílu, radšej urobili film, v ktorom sa človek neutopí a pláva na hladine. Emócie vo filme sú, ale zámerom nie je ich vyhrocovať.

Zaujímavý film odohrávajúci sa skoro celý na jednom mieste a to v dome na piesku. Hlavný hrdina je výborne vybraný a tým myslím hlavne jeho osobnosť. Hlavný hrdina počas trvania filmu prechádza rôznymi stavmi a to napríklad rebéliou, odmietaním situácie, zmierením sa so situáciou atď. No prakticky sa dá povedať, že chce byť len užitočný pre spoločnosť a aby si ho niekto vážil. Žena (piesočná žena) je pripútaná v podstate na jedno miesto a niekedy sa správa iracionálne. V každom prípade piesočná žena je občas sexuchtivá a hlavne čo nechápe je pocit zdanlivej slobody, ktorú potrebuje jej "pomocník". Piesok je v tomto prípade metafora niečoho zlého čo je v podstate všade v ľuďoch, zvieratách v prírode a aj keď sa človek umyje stále mu niekde zostane. Koniec je samozrejme najzaujímavejším na celom filme z dôvodu, že iný človek či iná osobnosť, ako bol vybraný učiteľ zbierajúci piesočných chrobákov by sa zachoval inak.

Tento film mi pripomenul film Coherence, ktorý sa tiež natáčal v podstate v jednom dome (v prípade Coherence sa v podstate odohrával vo viac domoch, ale to by ste pochopili len keby ten film uvidíte). The One I Love a Coherence sú malé slušne vymyslené filmy (Coherence je lepší film). Proste v tomto filme tvorcovia zobrali dvoch hercov (plus nejakých len na pár sekúnd) a natočili všetko v jednom dome. Dvaja hlavný hrdinovia hrajú obstojne. K tomu všetkému je tu určitá dávka záhadnosti a tajomnosti v príbehu. Postupne sa film, ktorý je vlastne ako tu je napísané Romantický / komédia stáva skôr drámou a k tomu treba pridať ešte žáner mysteriózny, alebo nejaký podobný žáner, s ktorého je cítiť, že tu ide o nejakú záhadu.

Joj no The Giver je výborný a zaujímavý film do svojej polovice a potom ako keby došli peniaze. Dávno som nevidel film, ktorý by mal až takto nevyrovnané dve polovice svojej minutáže. Prvá polovica ma tak bavila, že by to boli isté štyri hviezdy a potom sa stalo čo? Film začal zrýchľovať, aby naplnil krátku minutáž a téma, ktorá by si zaslúžila oveľa dlhší čas sa začala pekne krútiť a zostalo s toho sledovanie filmu, ako keby som čítal Bravo Girl. Film The Giver má výbornú myšlienku ukázať ľudom, že sú krásy na tejto planéte, prečo by sme mali skúsiť lepšie žiť. Tiež nechápem herecké výkony, ktoré sa s pribúdajúcou minutážou stále zhoršovali a ja som neveril už ničomu čo som videl. Bol som riadne sklamaný pretože podobné filmy sú pre mňa zaujímavé a inšpirujúce (rád sa zamýšľam). Film si zaslúži malú náplasť v podobe pol bodu. (Hodnotenie 2,5)

Zvláštny film, ktorý proste vsadil na nejakú emotívnosť s toho, že tam sú dvaja chorý ľudia a čo viac dvaja chorý tínedžeri. Je mi ľúto, že film proste nedokázal to čo chcel. Nie som bezcitná beštia a isté emócie som s toho cítil, ale chýb vo filme bolo príliš veľa. Povedzme si teda kde sú jednotlivé chyby. Herecké výkony sú fakt dosť zlé a to najmä u rodičov Hazel Grace (Shailene Woodley). Keď si zoberieme len dvoch hlavných hrdinov tak ich výkon je no podpriemerný, ale dá sa to vydržať. No aspoň musím uznať, že Ansel Elgort a Shailene Woodley sa na prvý pohľad k sebe hodia a vytvárajú na obrazovke veľmi uveriteľný pár. Príbeh nie je zlý, ale proste niektoré scény do neho vôbec nepasujú a len majú vyvolať určité emócie (veľa schodov atď). Čo sa vždy bojím, že v nejakom podobnom USA filme sa bude tlieskať v romantickej komédii no tu sa mi to zas vyplnilo (nebojte nedávam za to veľa bodov dole). Čo musím pochváliť je snaha o to, aby film mal v sebe hlbšiu myšlienku, ale je to len snaha a nie do konca dotiahnutá matica. Koniec je nádherný, ale ja potrebujem bohužiaľ viac.