Hees

Pokus o Americkú krásu v čiernobielom? Nechápem o čo šlo tomuto filmu. Chceli ukázať, že ľudia čo toho veľa nenahovoria tak to majú ťažké? Ono v tomto filme vždy keď sa niečo stane tak to zabijú niečim iným. To má byť super? No ja neviem. Potešil ma výkon Tonyho Shalhouba. Možno len nemám rád filmy bratov Coenovcov (viac ako 3 hviezdy som ešte nedal) a možno mi vadí ich štýl (zrejme áno a to je mi ľúto). No ja som v tomto filme nenašiel nič prečo by sa oplatil pozerať. Možno akurát na Scarlett Johansson ako bola v posteli v ponožkách a pozerala sa na hlavného hrdinu ako by práve zjedla chlp z dikobraza. Vo filme sa proste stane veľa rôznych vecí kde by sa film mohol uberať zaujímavý smerom, ale to sa radšej nedeje a ide sa ďalej. Hlavný hrdina síce má nejakú osobnosť, ale vo filme sa robí všetko preto, aby vyzeral stále rovnako. A čo je ešte vtipné tak tú istú chorobu počas filmu dostala aj jeho žena. Čiernobiele filmy mám rád, ale tomuto filmu to nepridáva nič a mohol by byť aj farebný a bol by to presne ten istý film. Americká justícia (v tom období) je zobrazená ako jeden veľký omyl (čo ja neviem či je, alebo nie). No film ma nenadchol čo je vidieť aj na hodnotení.

Dvom bratom sa do života vráti ich otec (preto sa film volá návrat). Deti majú v podstate pred pubertou, alebo sú práve v nej. Dvaja bratia majú úplne odlišnú osobnosť. Otca chlapci videli len na fotke a hneď ako sa vráti začne ich vychovávať. Spôsob výchovy je skôr správny ako zlý, aj keď otec urobí jeden prešľap, aj tak ich učí aký je život. Lenže to čo doteraz zanedbal nemôže za pár dní dohnať. S Andrejom (Andrey) to má ešte otec ako tak ľahké, ale Ivan je totálny rebel. Výkony jednotlivých hercov či už dvoch detí, alebo otca sú vynikajúce. Do filmu sa dá ponoriť a je to taká malá rodinná dráma. Neviem prečo má film kategóriu mysteriózny. Nepokladám za mysterióznu tú jednu záhadu čo vo filme je, alebo dajme tomu dve záhady (nevieme akú prácu robí otec). Film by mal do určitej miery výchovný charakter keby nemal taký koniec, ale koniec sa mi vlastne páčil.

Reálne zobrazenie doby po občianskej vojne, kedy samuraji nemali možnosť sa zamestnať a začali žiť v biede. Samuraj bez pána sa nazýva Ronin a títo muži čo sa vybrali cestou meča neboli do bežnej práce pre roľníkov a dedinčanov braný. Vo filme podal vynikajúci výkon Tacuja Nakadai. Príbeh je tak koncipovaný, že postupne hlavný hrdina rozpráva o tom čo sa stalo v minulosti a tak je divák držaný stále v napätí. Vo filme veľmi nejde o súboje s mečom, ale skôr o hodnoverné zobrazenie doby a zobrazenie neprávostí, ktoré sa diali v tej dobe. Mňa film veľmi bavil a ukázal mi, že tam kde všetci hovoria o cti niekedy je to len spôsob ako vyzerať dobre. Pretože čím vyššie postavený človek tým horšie veci môže robiť. Vo filme je vidieť aj to, že niekedy stačí malá vec a človek môže stratiť všetko.

Veľmi silný film so silnými otázkami a správnymi argumentami. Každý sa prikloní na inú stranu a každý by chcel v tomto rozhodovať za iných ľudí, v ktorých situácii ešte nikdy nebol. Každá individualita ľudského pôvodu nesie zodpovednosť hlavne za seba a preto nakoniec tento film kladie oveľa viac otázok ako ich dokáže zodpovedať. To mi samozrejme nevadí ja si rád prídem na odpovede aj sám. Mar adentro má aj poetickú hodnotu a pravdepodobne je more symbolom slobody. Zaujala ma v tomto filme hlavne hra s kamerou a niektoré scény sú z tohto dôvodu ešte silnejšie. Najmä zaostrovanie a rozostrovanie kamery bolo úžasné a jedna scéna sa mi dokonca páčila len za to. Ramón (hlavný hrdina) má výborné argumenty a to hlavne pri rozhovore s kňazom. Akú hodnotu vlastne má ľudský život a komu patrí? Pri rozhovore s iným človekom, ktorý má iný názor v tomto ako vy sa nedá vyhrať, pretože každý človek má svoju pravdu a vyvrátiť niekomu pravdu je ťažké (nemožné). (Hodnotenie 4,5)

Wish I Was Here to trocha preháňa s vierou, ale inak je to príjemný film. V USA sa musia natočiť filmy pre každú vieru a každú farbu pleti, každý rok a tiež musia dostávať tieto filmy Oscarov (to je pozitívny rasizmus). V tomto filme sa to preháňa so židovskou vierou tá je skoro v každej replike. Tam kde táto téma nie je, naopak sú niekedy aj náučné a zaujímavé repliky (napríklad o stene - wall). Zaujímavé repliky celý film zachraňujú a nakoniec je tam aj "pokus" (pre niekoho vyšiel pre iného nie) o vyvolanie emócii u diváka. Wish I Was Here nie je komédiou, ktorá sa snaží za každú cenu diváka rozosmiať (aj keď o to by komédii malo ísť). Ide skôr o film, v ktorom je snaha zobraziť to, že Amerika nie je krajinou splnených snov. Každý má svoje problémy a za každým človekom je nejaký príbeh a splnený či nesplnený sen. Takže film vlastne hovorí, že treba žiť za každú cenu, aj keď sa pomyselný dom s kariet už dávno zrútil a vy musíte vybudovať všetko znova.

Zaujímavý film od Akira Kurosawu s Toširó Mifunem a Takaši Šimurom. Zo spomenutej trojice to najlepšie zvládol jednoznačne Takaši a celý tento film herecky potiahol. Mifune je pre mňa jeden z najlepších hercov všetkých čias, ale musím uznať, že tu ešte nevie tak dobre hrať, ako v neskorších jeho adaptáciách. Necítil som ani rukopis Kurosawu (videl som k dátumu napísania tohto komentáru 16 jeho filmov), ale film ma bavil (98 minútová verzia). V podstate ide o stret dvoch mužov, ktorý si nemôžu za svoju povahu a momentálne postavenie rozumieť, ale aj tak sa o to pokúšajú. Tieto dve postavy majú k sebe tak isto blízko aj ďaleko, záleží od uhľa pohľadu. Obaja sú jednoznačne veľmi tvrdohlavý a rázny. Dobré zobrazenie mafie a jej kódexu. Mafiánsky kódex je len "zbraň", ktorú môžu využívať tí čo držia opraty a sú šéfmi.

Milá Korejská komédia, v ktorej ide v podstate o vzťah otca a dcéry. Otec vyzerá dosť mlado (asi je aj mladý) a pracuje v rádiu a má taký mládenecký život plný sexu atď. V tom sa mu do bytu nasťahuje dcéra a aby to nebolo ešte málo aj jej syn. Chlapec (Seok-hyeon Wang) je asi zo všetkých postáv najvtipnejší, aj keď má len zopár replík. Kórejci (Južná Kórea) vždy vedia spraviť takéto filmy s jednoduchou zápletkou a spravia ich tak, aby neboli hlúpe. Ako obligátne to aj býva v Kórejských komédiách či romantických filmoch herci veľmi dobre pracujú s mimikou tváre a Gwasok seukaendeul nie je výnimkou. Vyťažiť maximum s takého jednoduchého námetu je podľa mňa majstrovstvo. Napätia v tomto filme je veľmi málo pretože každý vie ako sa skončí. Dobrý film na oddych či pozretie s nežnou polovičkou (žena či dievča 15+ heh).

Jednotlivé "sny" by sa pohybovali u mňa od troch do štyroch hviezd a ako celok som to ohodnotil tak ako máte možnosť vidieť. Hodnotenie jednotlivých snov (Hodnotenie je v zátvorke) : Slnečné svetlo v daždi (3,5), Broskyňový sad (4,5), Snehová búrka (3,5), Tunel (4), Vrany (3,5), Hora Fuji v červenom (3,5), Plačúci démon (3,5), Dedina vodných mlynov (4,5). Jednotlivé príbehy či "sny" by dlhšiu minutáž nezvládli a v takomto spojení vo filme absolútne nenudia pretože sa rýchlo striedajú. Aj keď snehová búrka je trocha zdĺhavá a teda do istej miery aj nudná. Najviac sa mi páčili broskyňový sad a dedina vodných mlynov. Posledný sen to pekne uzavrel a vytvoril pocit, že som pozeral hodnotené dielo. Každý sen je samozrejme o niečom inom. Kostra je taká, že sa začína peknými príbehmi potom nasledujú "hrôzostrašné príbehy" (atómový výbuch) a nakoniec uzavretie dedinou plnou mlynov. Takže je tu aj určitý zámer ako poukladať jednotlivé diely (alebo si to len ja myslím).

Sarah Polley sa do takýchto podobne ladených filmov hodí a dá sa jej uveriť celá jej rola. Ostatní herci hrali dá sa povedať čisto priemerne. Film vo svojej podstate vsádza na silný koniec, kedy vlastne rezonuje aj názov filmu ako silný atribút. Kto si tieto atribúty neuvedomí a na chvíľku vypne v podstate stratí zmysel celého filmu. Podobný film s podobnou kostrou a so Sarah Polley je La Vida secreta de las palabras (ten sa mi páčil viac). V príbehu vidíme rodinu, ktorá na tom nie je dobre finančne a napriek tomu si chce dopriať čo najlepší život. Čo sa mi páčilo tak hlavná hrdinka koná sebecky a robí to čo by inak určite nerobila. Aj keď tvorcovia mohli trocha ešte zatlačiť na pílu, radšej urobili film, v ktorom sa človek neutopí a pláva na hladine. Emócie vo filme sú, ale zámerom nie je ich vyhrocovať.

Zaujímavý film odohrávajúci sa skoro celý na jednom mieste a to v dome na piesku. Hlavný hrdina je výborne vybraný a tým myslím hlavne jeho osobnosť. Hlavný hrdina počas trvania filmu prechádza rôznymi stavmi a to napríklad rebéliou, odmietaním situácie, zmierením sa so situáciou atď. No prakticky sa dá povedať, že chce byť len užitočný pre spoločnosť a aby si ho niekto vážil. Žena (piesočná žena) je pripútaná v podstate na jedno miesto a niekedy sa správa iracionálne. V každom prípade piesočná žena je občas sexuchtivá a hlavne čo nechápe je pocit zdanlivej slobody, ktorú potrebuje jej "pomocník". Piesok je v tomto prípade metafora niečoho zlého čo je v podstate všade v ľuďoch, zvieratách v prírode a aj keď sa človek umyje stále mu niekde zostane. Koniec je samozrejme najzaujímavejším na celom filme z dôvodu, že iný človek či iná osobnosť, ako bol vybraný učiteľ zbierajúci piesočných chrobákov by sa zachoval inak.