Recenzie (350)
Diktátor (1940)
skvely vysmech nacistickemu rezimu. ak poznate chaplina len z nemych grotesiek, urcite si skuste pozriet tento zvukovy film, ktory v sebe nesie vazne humanisticke posolstvo. samozrejme vplyv ery nemeho filmy tu citit. najma typicke chaplinovske groteskne sceny su skvele.
Terminál (2004)
prijemna oddychovka, na ktorej som sa celkom bavil. kazdopadne ma slabe miesta a urcite nie je tym najlepsim sustom od spielberga. za videnie to vsak stoji. 3 a 1/2.
Taxikár (1976)
film o spine a skazenosti v new yorku z pohladu taxikara, ktoreho skvele stvarnil robert de niro. skvela formalna stranka filmu na cele s reziou, hudbou a celkovou atmosferou ponureho nocneho, zasvineneho velkomesta.
Hana a jej sestry (1986)
k tomuto filmu nemam co dodat. hoci je co. pocity, ktore vo mne po jeho vzhliadnuti rezonuju su vsak az prilis prijemne a povznasajuce na to, aby som cas travil rozpisovanim sa. idem travit pocity...
Čokoľvek (2003)
mne sa to pacilo. allenov humor sa mi vzdy prihovaral svojou bezprostrednou naturalnou a intelektualnou komikou, frustrovanymi hlavnymi predstavitelmi a vyblyskanymi perlickami v podobe dialogov. allenov rukopis tu badat a ja som sa zasmial, oddychol i umelecky a inetelektualne vyzil.
Maraton (2005)
dojemny pribeh autistickeho chlapca, ktory len potvrdzuje nastup juhokorejsej kinematografie medzi elitnu svetovu tvorbu. vsetky atributy filmu mi pridu vyvazene a miestami predpovedatelny pribeh vyvazuje schopnost tvorcov prekvapit, nadchnut, ci dojat.
Výlet (2002)
prijemny road movie o ceste, kde sa riesia a vysporaduvaju vztahy jednej (ne)obycajnej rodinky. citlivy, vtipny a niekedy az ironicky pohlad na osudy rodiny, ktora je zrazu tvarou v tvar svojej "nahote".
Samotári (2000)
k tomuto filmu mam osobity vztah. je to z viacerych dovodov. jednak mi vyhovuje scenar petra zelenku, okoreneny sarmantnym vtipom, hudba muchowa, ktora tu sedi ako uliata i s ostatnymi skladbami, herci na cele s trojanom, skvela rezia, ale hlavne pocit, ktory som pri tomto filme zazil. pocit suvisiaci s mojimi vlastnymi vysokoskolskymi casmi, kedy som plny filmoveho naplnenia, s letmym usmevom na tvari a zamyslenym pohladom, odchadzal niekolkokrat z kinosaly.
Dieťa (2005)
zaujimavy snimok o mimoriadne zvlastnom vztahu a este zvlastnejsom chlapikovi. po vzhliadnuti sa mi ponukla otazka: kto bol to dieta? hlavny predstavitel alebo jeho novorodeny syn?
Let číslo 93 (2006)
prial by som si, aby tento skvele natoceny film nemusel vobec vzniknut. pozadie skutocnej, stale cerstvej a aktualnej udalosti, vyvolava triasku v celom tele.