wito

Vizuálne pôsobivé. Videné v 3D v pôvodnom znení a veruže, na to, že som bol naľakaný 3D po niektorých kritikách, na mňa pôsobilo skvele. Je škoda, že technickú dokonalosť Avatara to stále nemá. Tam, kde by som mal byť vtiahnutý naplno, pôsobia niektoré CGI kreatúry rušivo. Howard Shore skvele balansuje na sebavykrádaní a originalite - soundtrack sa mi jednoducho páči. Počul som jeden názor profesionálnej recenzentky, ktorá bola viac-menej sklamaná a odporúča prečítať si radšej knižku. Áno, prečo nie, ale prečo by som si nepozrel dlhoočakávaný film, ktorý má rozhodne čím zaujať, stále nechápem...

od začiatku do konca zaujímavé, film drží diváka v neustálom napätí, očakávaní a pozornosti. nie je čas nudiť sa. spôsob rozprávania príbehu je príťažlivý, slová, ktoré sa tu sypú, efektívne posúvajú dej. silné štyri hviezdy...

uletení tvorcovia sa s formou prekvapujúco originálne pohrali. niekoľko nápaditých audio - vizuálov mi však úplne nestačilo na plnohodnotný umelecký zážitok, keďže vlastne ani presne neviem o čom to bolo a čo malo byť vypovedané...ako kreatívne blbnutie, beriem...70%

Bertolucci natočil akési kamerovo - režisérsko - hudobné cvičenie na tému typu osamotenie dospievajúceho jednotlivca, ktorý sa topí vo svojom vlastnom svete. Nepredstavuje ale táto osamotenosť, či divnosť, len vnútorný proces dospievania, ktorý vyústi v konečnú socializáciu? Alebo sa môže stať niečo horšie - márnosť a ustrnutie, uzavretie sa pred svetom úchylkami, či drogami. Kto je ten kto nás skutočne naučí žiť? Náhoda, osud, rodičia, ČLOVEK? Môžeme prežívať šťastie len cez niekoho iného alebo sa štastnými môžeme stať i osamotení? Režisér sa týchto otázok jemne dotýka, minimalisticky sa s nimi pohráva, veľdielo by som v tom však nehľadal.

Osobná sonda režisérky do osudov palestínskej rodiny (rodín), žijúcej na izraelskom území Golanských výšin, ukazuje zložitú spleť vzťahov jednotlivých jej členov na pozadí vojnovej kulisy izraelsko-palestínsko konfliktu. Ten tu síce priamo nedominuje, ale je zjavný, najmä z množstva zvukových, ale i vizuálnych efektov. To efektívne podporuje napäté konanie postáv a umocňuje tak neustály boj tradicií, kultúrnych zvykov, rodinnej cti, s moderným spôsobom myslenia, túžbou po osobnej slobode, vlastnej mnohým z mladej generácie. Akási malá vojna dvoch svetov tak prebieha vo veľkej geopolitickej vojne nerozlučne spätej s touto geografickou oblasťou. Režisérka zrozumiteľne vyjadruje rozpory, pričom sa podľa vlastného vyjadrenia bráni akéhokoľvek osobného postoja k postavám, ktoré nezatracuje. Dokonca i konanie hrdinov naznačuje, že rozlišovacia línia dobra od zla sa v rodinných putách tak trocha stiera. Ako je z plagátu zjavné, motív sa nebude dotýkať problémov len jednej postavy, ale takmer všetkých. Je diskutabilné, či tak autorka neuberá na sile ústredného motívu lásky medzi mladou palestínčankou a angličanom, ktorý je práve na návšteve jej domoviny. "Chcela som ukázať prepojenosť vzťahov celej rodiny, aby bolo jasné, aké tu zohrávajú miesto." hovorí sympatická Hiam Abbass, ktorá stvárňuje i jednu z postáv. Vychádzajúc z osobných skúseností vytvára zaujímavé, kvalitné dielo, ktoré si určite zaslúži svoje miesto medzi širokým spektrom divákov. (49th International Antalya Golden Orange Film Festival)

Nie som si síce istý, či by som chcel vidieť film aj druhý-krát, každopádne jeho spracovanie a atmosféra mi celkom sadli. Film napriek svojej značnej dávke pomalosti na mňa pôsobí vcelku harmonicky a vizuálne sa na neho dobre pozerá (nielen kvôli peknej mladučkej japonke). Pokiaľ idete na festivalový film a čakáte, že sa budete musieť trochu preladiť od bežnej kino produkcie, tak by vás ten film nemusel sklamať. V lepšom prípade vám navodí dumavú náladu, či psycho-sociologické zamyslenie sa nad bizarnosťou spoločnosti, v ktorej poniektorí žijeme. (49. International Antalya Golden Orange Film Festival, 2012)

very cool. vidieť, ako macík nakladá markovi wahlbergovi je celkom sranda :)

Pri každom vzhliadnutí mám z K-Pax dobrý pocit, hoci mi mnohé veci logicky nesedia. Bude to asi kombináciou kvalitnej réžie, hereckých výkonov a hudby. Škoda len, že je trochu zjednodušený a v konečnom dôsledku ťažko akceptovateľný ako komplexný a nesmrteľný...

Bavil som sa, film ma držal v napätí, celé mi to však prišlo trocha šablónovité a prispôsobené potrebám deja. Psychológia postáv nefungovala na mňa vždy dokonale presvedčivo, chápem, že asi pre potreby filmu museli tvorcovia pristúpiť k istej skratkovitosti. To však zároveň znížilo úroveň inak kvalitne natočeného snímku...

Pokiaľ by som nevedel do čoho idem, možno by to bolo na odpad. Byť však naladený na Cohena je veľmi príjemne oslobodzujúce...