Ernesto 'Che' Guevara

Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu.  V detstve prekonal ťažkú astmu, nechodil preto do školy a vyučovala ho jeho matka. Tá v ňom prebudila záujem o literatúru, prostredníctvom ktorej sa dostal ku komunistickému učeniu Engelsa a Marxa.

V roku 1941 nastúpil na strednú školu, ktorá ho síce nebavila, no napriek tomu bol nadpriemerným študentom a dokončil ju v roku 1946. Medzitým, v roku 1944 sa jeho rodina presťahovala, údajne kvôli finančným problémom do Buenos Aires. Guevara začal pracovať a legenda hovorí, že svoju prezývku „Che“ dostal práve pri práci na plantáži. Je to rozšírené oslovenie, čosi ako zvolanie “hej!“ Popri práci študoval medicínu. V roku 1953 dokončil lekársku fakultu na univerzite v Buenos Aires. Práve v tomto poslednom roku štúdií precestoval na starom motocykli Latinskú Ameriku s priateľom Albertom Granadom. Na tejto ceste si stále viac a viac uvedomoval chudobu, nespravodlivosť a útlak zo strany mocných. Tento zážitok neskôr zhrnul v knihe Motocyklové denníky.

V Peru sa Che spoznal s Ricardom Rojom, včlenil sa do ľavicového hnutia a spoločne odišli do Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou Hildou Gadeovou. Došlo však k Američanmi riadenej invázii, demokratický prezident bol zvrhnutý a Che bol nútený ujsť do Mexika. A práve tu narazil na Fidela Castra, ktorý viedol skupinu ozbrojencov proti diktátorovi Batistovi. Pripojil sa ku Castrovmu Hnutiu 26. júla a v decembri sa už tajne vylodili na Kube na známej lodi Granma. Guerilla trvala dva roky a len sám Che v nej zavraždil viac než 200 ľudí. Batista padol a z Guevaru sa stal známy revolucionár, ktorý mal osobne zásluhu na neskoršom Castrovom komunistickom zmýšľaní.

Po revolúcii prijal kubánske občianstvo, riadil popravy v havanskej pevnosti La Cabaña, stal sa prezidentom Kubánskej národnej banky a od roku 1961 riadil Ministerstvo priemyslu, kde presadzoval svoju ideu spoločnosti bez tried. Jeho vláda nad financiami a trhom práce však nemala veľký úspech a neskôr bol tvrdo kritizovaný. Z tejto doby je známy jeho výrok „Sí, hemos fusilado, fusilamos y seguiremos fusilando...“, ktorý predniesol v prejave OSN v New Yorku („Áno, popravovali sme, popravujeme a budeme popravovať...“).

Kvôli rozporom s Castrom a ZSSR Che opustil Kubu a šiel viesť revolúciu do zahraničia. Najprv v Zaire, Kongu, neskôr v Bolívii, vždy neúspešne. V boji bol Che nekompromisný, odvážny, no zároveň ľudský voči spolubojovníkom a tým, čo prijímali jeho boj za svoj. Často menil identity, nepovyšoval sa nad obyčajných vojakov, keď mal chvíľu voľného času tak čítal alebo písal.

Pri úsilí v Bolívii Guevaru udal ktosi z miestnych a po krátkom boji boli Che a pár mužov, ktorí nestihli ujsť, chytení do pasce. 9. októbra 1967 ho odviedli do dedinky La Higuera kde ho na nariadenie bolívijského prezidenta Barrientosa bez súdu popravili. Jeho telo bolo dlho pochované na tajnom mieste, až v roku 1997 boli jeho ostatky vrátené na Kubu a slávnostne pochované.

Názory na Guevarovu politiku sa líšia, na jednej strane je považovaný za jedného z najväčších bojovníkov 20. storočia, na strane druhej za chladnokrvného vraha. Jeho najslávnejšia fotografia zvaná Guerrillero Heroico vstúpila do popkultúry, a tak ju dnes na tričku nenosí len ľavicová mládež, ale aj bežní ľudia. V mestečku Santa Clara na Kube je stále možné navštíviť Che Guevarovo mauzóleum, populárnym sa stal aj jeho čierny baret s červenou hviezdou a nezameniteľná cigara.

BlackTom