Stéphan Castang

Stéphan Castang o inšpirácii pri natáčaní filmu: "Samozrejme ma ovplyvnil Carpenter, ktorý je tak trochu vedúcou osobnosťou, ale skôr je to Carpenter z They Live. Tiež to bol Romero a jeho Crazies. A tiež Buñuel - odtiaľ prvá scéna, v ktorej vedľajšia postava rozpráva sen. Tiež ma inšpirovala burleska a Buster Keaton." (Arsenal83)

Stéphan Castang v rozhovore o rozhodnutí prijať ponuku na natočenie tohto filmu: "Páčila sa mi hlavná myšlienka Mathieuovho scenára, príbeh o pohľade. Zakaždým, keď sa objavia príbehy o konflikte, je to tak. Ľudia si povedia: 'Ako si sa na mňa pozeral?' alebo 'Tá osoba sa na mňa smiešne pozrela.' Myšlienka miešania žánrov tu už bola, ale bola to len premisa a videl som, že je to niečo, čo si predstavuje neurotik. A keďže som sám dosť neurotický, napadlo mi, že by som si do toho mohol napchať vlastné neurózy. A čo je pre mňa dôležité: humor. Mám rád absurdný humor. Na to sme sa teda zamerali." (Arsenal83)

Stéphan Castang uviedol, že tento film prijala mladá generácia celkom dobre, no stretáva sa s kritikou od generácie medzi 60-70 rokov, ktorí mu vyčítajú, že film ukazuje "bezdôvodné násilie, ktoré má byť prejavom zhýralosti". Táto definícia ho pobavila. (Arsenal83)