Jonáš Záborský

Jonáš Záborský bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, historik, novinár a kňaz. Narodil sa v roku 1812 v zemianskej rodine v obci Záborie (v súčasnosti okres Martin). Študoval na gymnáziách v Kežmarku a Levoči, absolvoval teológiu na evanjelickej akadémii v Prešove a neskôr študoval na univerzite v nemeckom Halle. V rokoch 1834 – 1839 bol kaplánom v Pozdišovciach, v roku 1840 sa stal farárom v Rankovciach. Po požiari jeho fary v roku 1842 prestúpil do katolíckej cirkvi a pôsobil na nemeckej fare v Košiciach.

Nesúhlasil s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny a jeho národný program považoval za nerealistický. V roku 1848 bol uväznený za prechovávanie Žiadostí slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach. V rokoch 1850 – 1853 tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni, odkiaľ musel odísť pre konflikty s cenzúrou. V roku 1853 sa stal farárom vo východoslovenskej dedine Župčany, kde pôsobil až do smrti, prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti.

Tvorba Jonáša Záborskěho je rozsiahla. Obsahuje klasicistické básnické skladby (Žehry, Vstúpenie Krista do Raja), satirické prózy (Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína), didaktické humoresky (Dva dni v Chujave, Kulifaj), autobiografické prózy (Panslavistický farár), historické poviedky (Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska) silabotonickú básnickú skladbu (Smrť Jánošíkova) a mnohé drámy (Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnými témami jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky.

Moje "Autogram" Meno