Henrika Kull a jej filmový štáb strávili veľa času v nevestinci, s kamerou aj bez nej. Hoci sa stretli s problémami a nie všetky sexuálne pracovníčky sa chceli objaviť vo filme, hlavné herečky sa tam čoskoro správali tak prirodzene, že nakoniec neboli ani vnímané ako „cudzí element“.
(Arsenal83)
Režisérka a scenáristka Henrika Kull navštevovala verejné domy kvôli výskumným účelom už od roku 2010. Z rozhovorov zo sexuálnymi pracovníčkami dostala nápad umiestniť fiktívny milostný príbeh do berlínskeho bordelu.
(Arsenal83)
