Tribhanga – cikcak na třetí

Jediná vec na tomto príbehu, čo ma zaujala, bola snaha o vzájomné odpustenie a zmierenie vzťahov v jednej rodine, najmä medzi matkami a dcérami. Príbeh je tiež o kontraste medzi konzervatívnymi, staršími pohľadmi Indov na tradičné postoje k rodine a medzi modernými, až liberálno – feministickými pohľadmi na veci. Trochu ma ešte zahanbilo a zároveň zarmútilo, keď som si uvedomil, ako sú indické filmy preplnené ich náboženským hinduistickým posolstvom a naproti tomu Európa, hlásiaca sa v minulosti výhradne ku kresťanstvu, ktoré pozitívne budovalo západnú civilizáciu, ho už takmer úplne zavrhla a ešte sa mu aj vysmieva. A žiaľ, bolestné ovocie odpadu od viery vidíme dodnes. (20.01.2021)

Čo ja viem, tieto pseudo-moderné indické filmy (väčšina Netflix tvorby) ma akosi neberú. To, že to nie je klasická Bolly línia, to by až tak nevadilo, ale tie západné námety to proste chtiac nechtiac brzdia. A presne taký pocit som mal aj z tohto filmu, ktorého námet vo svojej podstate nebol na zahodenie, ale prevedenie na môj vkus až príliš mdlé a nevýrazné. Popravde, oveľa radšej by som sa pozeral na celé vystúpenie tancu Odissi, ako na túto 3-generačnú ságu o troch nezávislých ženách, ktorá koniec koncov zaváňala tak trochu feministicky (za každú cenu). (18.01.2021)