Titanik

Väčšinou nepíšem ku študentským filmom komentáre, no tento-krát mi to nedá. Katka Jonisová je malý veľký objav VŠMU. Taký obrovský cit pre slová a ich konotácie. Jej filmy odhaľujú jej väzbu na život a prírodu, jej záujem o človeka na okraji spoločenského života a obavy z ekologickej katastrofy. Jej tvorba a postupy v jej rámci sú konzistentné, ale pri tom stále rozmanitejšie a pestrejšie. Mám silný dojem, že názov Titanik vznikol rovnakou náhodou ako názov jej predchádzajúceho filmu. Katka má perfektný cit pre výber témy a čosi, čo by som pomenoval ako priam magické šťastie, ktoré ju obkolesuje. Snáď mi raz bude zodpovedaná otázka, či prepuknutie pandémie prirodzene ovplyvnilo priebeh práce na už otvorenom dokumentárnom projekte, alebo bol ovplyvnený aj scenárom. Aj keď odpoveď rovnako ako v prípade Hľadám stopu slona, bude zrejme rovnaká a ja ju už dobre poznám. (15.11.2020)