Ještě jednou, s citem (E01)

Musím sa priznať, že netuším ako následky mohla mať spoločenská izolácia na ľudí v karanténe a tých zo strachom počas pandémie opustiť svoje domovy dobrovoľne,nakoľko pracujem na pozícii ktorá je pre fungovanie spoločnosti nevyhnutná tak že počas pandémie aj Veľkej noci som bol v práci. Bez akéhokoľvek skrytého odkazu či irónie musím povedať že mne osobne prázdne mestá, ulica a najmä vlaky a autobusy pri ceste do práce nesmierne vyhovovali. Možno som trochu nespoločenský a tým pádom v danom období som sa cítil ako ryba vo vode. Samotný príbeh je však o ľuďoch (respektíve konkrétnej osobe) ktorej sociálna izolácia nevyhovovala vôbec a značne sa to poznačilo na jej psychike. Autorovi sa podarilo v príbehu poukázať na to čo možno mnohým ľuďom v danom období chýbalo najviac. Obyčajný dotyk iného človeka. Avšak k tomu aby som sa nad týmto príbehom rozplýval to malo veľmi ďaleko. (13.08.2020)