Bun maska

Podívaná pro hloupé opice a vypláchlé indické hipstýrky. (04.11.2023)

Z tohto vyžarovala veľmi dobrá aura, teda obzvlášť z tej línie iránskej tradičnej kaviarne - to bol presne ten typ podniku, kde by som s nadšením sedel a nechal sa unášať okolitou atmosférou (a samozrejme by som neodolal bun maske). Tá druhá línia, ktorá symbolizovala Rumiho neskrotnú túžbu po herectve, ma až ak sama o sebe nebavila - ale ako kontrastná línia to bolo celkom vhodné. Dilema medzi očakávaným pokračovaním rodinného remesla a liberálnym oslobodením Rumiho duše vypĺňa v podstate celý film. A hoci to znie možno na prvý pohľad trochu klišovito, tak za mňa to bol vcelku príjemný filmový zážitok. 4* (12.04.2020)

Ak ste už mali tú pochybnú časť pracovať v reštaurácii, isto mi dáte za pravdu, že herec zamestnaný v gastronómii je vlastne pleonazmus. Počas jedinej zmeny tu vlastnú identitu stihnete potlačiť toľkokrát, že priemernému absolventovi VŠMÚ sa hravo vyrovnáte už po prvých dvoch hodinách, a zvlášť v prípade, že hodnoty vašej politickej korektnosti sa rovnako ako u mňa pohybujú v záporných číslach. Poďme si to predviesť na niekoľkých názorných ukážkach. ZÁKAZNÍK: „Dobrý deň, vy tu aj varíte?“ VÁŠ MOZOG: Kdeže, tí ľudia za stolmi plnými tanierov, ktoré vidíte všade okolo vás, sem prišli na prednášku o rizikách nechráneného pohlavného styku, idete práve včas, aby ste nám poslúžili ako učebná pomôcka. VÁŠ JAZYK: „Dobrý deň, ale pravdaže, len poďte ďalej, ten posledný voľný stôl tu čaká iba na vás.“ ZÁKAZNÍČKA: „Sedíme tu už pol dekády a dve volebné obdobia a nejako si ešte stále nevieme vybrať, poradili by ste nám niečo?“ VÁŠ MOZOG: Taxík, ideálne do susednej galaxie a s elektrickým prúdom v sedadlách. VÁŠ JAZYK: „Osobne by som vám odporučil číslo štrnásť, slečna, výborná voľba obzvlášť v prípade, že máte rada pikantné jedlá.“ ZÁKAZNÍČKA: „Aha, a je to dobré?“ VÁŠ MOZOG: To ani náhodou, náš podnik sa špecializuje výhradne na pokrmy vyvolávajúce negatívne zmyslové zážitky, v akej farbe vám prinesiem vedro na zvratky? VÁŠ JAZYK: „Vskutku vynikajúce, patrí k našim najpredávanejším produktom a verím, že bude chutiť aj vám, hneď vám ho idem objednať.“ VY: *s vypätím posledných síl úspešne a bez ujmy na životoch skladáte na stôl obedové menu pre štvorčlennú rodinu* DEMENT: „Mladý pán, ale my sme mali ešte to capuccino a dvakrát latté macchiato!“ VÁŠ MOZOG: Nedá sa nič robiť, kamoš, moje zvyšné tri ruky som si dnes zabudol doma. VÁŠ JAZYK (v sprievode chápavého úsmevu a oduševneného prikývnutia): „Hneď to bude, pane, kolega vám ich už chystá a o chvíľočku prinesie.“ VY: *vydáte sa na obchôdzku po rajóne, aby ste v čase prípravy objednávok dokončili ďalšie* PACIENTKA PO LOBOTÓMII: „Prosím vás, a ten druhý chod si akože nezaslúžime?“ VÁŠ MOZOG: Nie, po dôkladnej analýze vašej postavy pôsobiacej dojmom, že ste zapríčinili svetový hladomor, sme s kolegami v kuchyni dospeli k záveru, že predjedlo s polievkou vám už bohato stačili. VÁŠ JAZYK (doplnený zúčastneným výrazom na tvári a odľahčujúcim úsmevom): „Veľmi sa ospravedlňujem za to čakanie, pani, kolegovia v kuchyni teraz toho majú trochu veľa, ale vašu objednávku pripravia ako prvú.“ Z vyššie uvedenej príčiny je pochopiteľné, že rozhodnutie hlavnej postavy stať sa hercom sa mi vzhľadom na jej predchádzajúce zamestnanie v kaviarni zdalo nanajvýš nepochopiteľné, dej príbehu je navyše prehľadnejší než osud výplaty priemerného narkomana v pokročilom štádiu, o úsmevné momenty v ňom však nie je núdza a na prečkanie ďalšej hodiny a pol v nekonečnej domácej izolácii vám bude bohato stačiť. (10.04.2020)