Reefer Madness

Ak sa za základnú hodnotu dokumentu považuje objektivita, tak propagandistický príbeh o marihuane, nenapĺňa toto základné kritérium. Naopak neškodná manipulatívnosť je tu devízou. Film o šialených „vyhulencoch“ bol najskôr natočení pre cirkevnú organizáciu, ale jeho humorný potenciál v ňom objavil producent George Hirliman, ktorého exploatačná distribučná spoločnosť ho odkúpila. No s úspechom sa nakoniec nestretol. „Huličský“ hit sa z neho stal až v sedemdesiatych rokoch, paradoxne medzi užívateľmi marihuany. Prosté vysvetlenie poskytuje dobový kontext. Práve porovnanie našich súčasných znalostí o marihuane (aktívne overených, alebo pasívne naštudovaných) s premrštenosťou a naliehavosťou, ktorú vidíme na plátne, sú tvorcom a ťažiskom vtipu. Naivita, či zámerná prehnanosť, s akou sú tu líčené účinky drogy a smrteľné následky, ktoré spôsobí väčšine postáv, dnes akoby reprodukovali predstavy našich starých mám o nebezpečnej marihuane. Z tohto pohľadu by azda humornejšie bolo už len, keby si ju postavy aplikovali vnútrožilne. Avšak diváci nemusia byť sklamaní, kolorovaná verzia z roku 2004 ponúka inú invenciu spojenú s fajčením (farebný dym), ktorej by možno staré mamy uverili. (Academia Film Olomouc)