Tékasztorik 2.

Po troch rokoch tu máme pokračovanie prekvapivo príjemnej a vydarenej maďarskej komédii „Tékasztorik“. Pokračovanie sa snaží byť modernejší (filmy naša Viktória „predáva“ v „oblakoch“) a keď je to možné, tak ešte viac to sústreďujú na Viktóriin život. Celý film (príbeh) je už kompaktnejší a ako som spomínal, modernejší. Tá základná nálada a Viktóriin humor a jej pohľad na svet (a na mužov) ako taký však zostal. Základnou koncepciou vedenia filmu nie je až taký problém, ale počet vedľajších imaginárnych príbehov a ich kolísavá kvalita (napr. „výmena telies“) nemá očakávaný efekt a niektoré boli zbytočné. Vo filme dostanú priestor nové postavy, ktoré len miestami dokážu posunúť príbeh inam (napr. Iván Kamarás), ale niektoré z predchádzajúcej časti nedostanú toľko času, koľko by si zaslúžili (napr. Imre Csuja). Veľmi si cením, že niektoré drobné vtipné časti (napr. dospelé názvy jednotlivých známejších filmov), ktoré zafungovali v prvom diele, sa snažili zakomponovať aj do druhého diela (milý odkaz na prvé dielo). Ten záver ani zďaleka nie je uzatvorený a je otázkou, že či bude nejaké tretie (záverečné) dielo. Celkovo ma pokračovanie „Tékasztori“ bavilo, nečakal som veľké prekvapenie. Nie je to síce tak dobrý ako prvé dielo, ale rozhodne má svoje dobre vydarené momenty. Ten, kto mal rád prvé dielo a Viktóriu Bihari, tak ten s pokračovaním nebude nejako sklamaný. P.S.: To zvonenie Viktóriinho mobilu nemá chybu a dokonale reflektuje náladu a jej pocity. Osobné hodnotenie: 74% (***) (30.08.2020)