Recenzie (2)
Teenagerská vyvražďovačka. Nakrútená 90 ročnou režisérkou videokamerou. Počas nakrúcania tvorkyňa zomrela. Finálny tvar tak dostal film až päť rokov po jej smrti. Hlavnou hrdinkou je škaredá slečna. Často na ulici obťažovaná, vysmievaná a násilne ponižovaná kvôli vzhľadu. Jej možnosti na trhu zvádzania, erotiky a sexu sú takmer nulové. Je zatrpknutá a skeptická, čo je častý syndróm škaredých dievčat. Napriek/ alebo vďaka tomu nájde odvahu preskúmať opustený dom, ktorý obostiera záhadná minulosť. V pochmúrnych ruinách nájde medailónik, ukrývajúci nezvyčajný odkaz. Umožní premenu nevábneho vzhľadu hlavnej hrdinky. No ako každý zázrak, aj tento si vyžaduje istú obeť. Vlastne obete. Vďaka nim sa zo škaredého káčatka postupne stane vyzývavá blonďatá sexbomba. Nezvyčajný spôsob nakrúcania, zámerne primitívne dialógy, neštandardné zapojenie polície, ktorá niečo tuší, niečo vie, no okrem nočnej mory inšpektora, ako zvyčajne: nič nevyšetrí. Najkrvavejšie gore scény sa odohrajú nie v rámci deja, ale na plátne kino predstavenia, ktoré hrdinka navštívi so svojím frajerom. Všetko toto, vrátane filmárskej kariéry režisérky, odkazuje jej labutiu pieseň do žánru poriadne obskúrnych, no rozhodne nie odpadových filmov. U režisérov ako Doris Whismanová, Herschell Gordon Lewis, Russ Meyer či Ed Wood sa totiž nejednalo o zlých režisérov nakrúcajúcich zlé filmy. Ale o tvorivých ľudí, rozhodnutých si robiť svoje filmové fláky po svojom a úplne inak. S vášňou okamžitého nápadu, no pevného presvedčenia. Alebo inak: film si užije každý, ktorého neprekvapí hrdinkin obľúbený nápoj, ktorý si dennodenne objednáva v bufete: cola s kvapkou smotany. ()
Proměna ošklivky v sexbombu, která si užívá a přitom vraždí, až na to dojede.(max.50%) ()