Viktoriánky

Ďalší výdatný seriálový zážitok od geniálneho Jossa Whedona. Aj keď musel predčasne opustiť tento projekt, jeho vízia sa naplnila. Jeho rukopis je citeľný z každého jedného záberu a najviac som to pociťoval práve pri takých komornejších a pohnutlivejších pasážiach. Joss si zase obhájil post najviac kreatívneho a inovatívneho tvorcu, keďže zase skombinoval niečo, na prvý pohľad nezlúčiteľné. The Nevers je možno kuriozitou, ale svojim bizarným spôsobom je skryte geniálnym počinom. A nespočetnekrát si show obhájila funkčnosť fikčného sveta, i neobvyklú žánrovú zmesicu. Alternatívny Londýn odetý vo viktoriánskom šate vytvára originálne a neokúkané prostredie. A táto alternatívna história definovaná steampunkom, čiže parnou dobou, sa báječne pohybuje na pomedzí Sci-Fi a Fantasy, čo je síce také mdlé a matné, ale účelné a zámerne, keďže to účinne vytvára mysteriózny charakter sveta. Zatiaľ som približne na takých 85%-ách. Joss Whedon už mal za sebou určite lepšie seriály (Buffy, Angel, Firefly) a kvalít jeho prvotných skvostoch The Nevers nedosahuje, ale že za nimi vyslovene zaostával, by som takisto netvrdil. (17.05.2021)

Mimoriadne znamenitý úvod, ktorú nápadito uchopil daný námet. Rukopis Jossa Whedona rozpoznám na míle ďaleko a pri seriály The Nevers zužitkoval to najlepšie z jeho doterajšej tvorby a je to taktiež správne feministické, ako už býva u Jossa zvykom. Za ďalší príspevok do Whedonverseu som samozrejme vďačný. Má to vtipné hlášky, kvalitné a skvelo vykreslené postavy, i úchvatná akčná stránka určite stojí za zmienku. A sledovať, ako ženskú hrdinku pri nejakej tej akčnej sekvencii, alebo ešte lepšie, sledovať zápas dvoch žien, je proste sexy. Whedon zase o niečo viacej posunul kinematografickú stránku svojich seriálových projektov a zachytiť to pravé čaro Viktoriánskej éry sa mu podarilo báječne. A okrem výdatnej hudby, celý tento zážitok utvára tiež skvelá autentická atmosféra a štýlové prostredie. Žánrovo sa pohybujeme niekde na pomedzí fantasy a sci-fi a kvôli zasadeniu príbehu do Viktoriánskeho Anglicka, i keď išlo o alternatívnu históriu, dá sa hravo povedať, že sa jedná o Steampunk. Ústredná dvojica Amelia a Penance sú príjemne sympatické a stvárnené prekrásnymi herečkami. A na tej opere im to veľmi slušalo, naozaj pekne sa vyparádili. Laura Donnelly to za mňa tiahne, ale ani Ann Skelly nijak zvlášť nezaostáva a k tomu ešte je vážne rozkošná. A scéna, ktorá ma najviac zasiahla a utkvela mi v hlave, je utešujúci rozhovor medzi Ameliou a Penance. Vskutku velice silný a dojemný moment, takéto pohnutlivé konverzačné scény Joss skrátka vie. (13.04.2021)

Tak táto epizóda bola o niečo komornejšia, ale to nevadí. Čoraz väčší priestor sa kladie na postavy a z toho dôvodu sa do nich dá aj krásne vcítiť. Najviac ma v tom utvrdila scéna, kedy bolo chudinke Penance ukrivdené a preto so slzami v očiach opúšťala tamojší večierok. Medzičasom Amelia pokračuje vo vyšetrovaní s inšpektorom Frankom, čo sa mi zdá ako múdra selekcia zápletky vzhľadom na obdobie, do ktorého je príbeh zasadený. Práve žáner Steampunk a obdobie industrializácie nám samozrejme prináša najrôznejšie vychytávky a výdobytky priemyselnej revolúcie, ale okrem toho nám rovnako dobre ponúka aj jedinečné prostredie pre lukratívnu detektívnu zápletku. A záverečná sekvencia nám riadne vyeskalovala, keď bola Amelia True vystavená ťažkej voľbe. Táto scéna bola vyhrotená až do samého konca. (20.04.2021)

Úvod bol taký typický Whedonovsky, primerane vážna scéna odľahčená podareným humorom. Penance pod vplyvom ópia určite pobavila a preto bola deň nato pilná ako včielka. Aj Amalia sa nám parádne predviedla, čoraz viacej ju stávajú do badass pozície, čomu sa nie je čo diviť, keďže sa vie naozaj slušne oháňať. Veľmi jej to sluší, ona je to taká vždy nevrlá a podráždená drsňačka. Najviac ma však pohltila vodná akčná sekvencia, ktorá bola jednoducho úchvatná. Išlo o velice inovatívne a nápadité prevedenie tak vzrušujúcej a do posledného dychu napínavej akčnej scény. S týmto sa vážne vyhrali, impozantná choreografia a originálne prostredie. A k tomu sledovať Amaliine bojové pohyby a techniky, proste ohromujúci zážitok. A záver nám priniesol poriadny cliffthanger, ktorý báječne zamiešal kartami. (11.05.2021)

Amalia sa skutočne podareným spôsobom zapletie do bitky v bare miesto toho, aby sa zúčastnila pohrebu. Páči sa mi jej svojský a mdlý štýl. A na druhú stanu Penance, tá je zase naozaj roztomilá, keď sa červená. I pri tom trápnom okamžiku medzi Penance a Augiem, ktorý nastal, som sa pýril od citového pohnutia a celkovej zábavnosti danej scény. Penance, ako inak, bola zas a znovu naprosto rozkošná. A zrovna scény medzi Amaliou a Penance si užívam vôbec najviac a takou pomyselnou čerešničkou na torte bol ich záverečný rozhovor. Ich protipólne povahy sa priťahujú ako magnet a vytvárajú fantastický kontrast. Ich nesmierne krásny vzťah je definovaný práve ich skvostnou chémiou a interakcia. Laura Donnelly aj Ann Skelly sú obe veľmi sympatické a práve oni sú z môjho pohľadu srdcom a dušou tejto show. (11.05.2021)

Prvá polovica epizódy bola síce taká nič nehovoriaca, avšak tá druhá to s prehľadom vytiahla do výšin. Ku koncu to nabralo poriadne grády a tempo bolo priam až dychberúce. Medzi Amaliou a Penance došlo k výraznému rozkolu a k stretu dvoch ideológií. Amalia bola zástancom racionálneho pohľadu na svet a riadila sa iba tým, čo bolo prináležiace k podstate rozumu. Zase kontrastom voči nej bola Penance, ktorá spoliehala v ľudskosť, láskavosť a odpustenie. Penance si stále idealizuje svet a snaží sa v ňom nájsť iba to dobré, takže reprezentovala tú emocionálnu zložku. Záverečné scény boli maximálne vyhrotené a svojim prešpikovaným napätím strhujúce. Celá táto poprava vyeskalovala do úchvatného cliffthangeru. Bolo to síce trošku prekombinované a chaotické, ale zanechalo to vo mne silný dojem. (11.05.2021)

Joss Whedon to spravil znova, vzal koncept despotickej budúcnosti a nečakane to zakomponoval do príbehu. Podobne ako u Dollhouse, tak i u The Nevers učinil výrazný časový skok do vzdialenej sci-fi budúcnosti. Myslím si, že po tejto epizóde sa špekuláciam, či je tento seriál vlastne sci-fi alebo fantasy, spraví prietrž. Taktiež sa experimentovalo i so štýlom vyprávania a príbeh bol rozdelený hneď do niekoľkých perspektív a časových rovín. Rozčleniť kompozíciu naratívu na jednotlivé dejstvá a typicky Whedonvsky ich rozkúskovať na kapitoly bol velice príjemný a nápaditý spôsob, ako pojať príbeh tejto epizódy. Táto epizóda viac-menej plnila vysvetľovaciu funkciu a pokúsila sa vzniesť trochu svetla do diania. Miesto toho sa to však tak zamotalo, že som z toho zastal zmätený. Psychologický prerod Molly na Amaliu bol veľmi zaujímavý a už plne chápem, prečo je taká depresívna a melancholická. Ani sa jej popravde nedivím po tom všetkom, čo musela znášať a čím si musela prejsť. A nesmiem ani zabudnúť na mimozemské stvorenie Galanthi, ktoré sa nám konečne lepšie ukázalo. (17.05.2021)