Všetky doterajšie dokumenty o prílete lietajúcich pevnosti B-17 na pomoc SNP úspešne ale aj menej úspešne nám predkladajú informácie z činnosti tejto misie. V prvej časti (uložená z dôvodu veľkého rozsahu, ako komentár k filmu Muži z B-17) som sa zameral na dôvod a zloženie misií a teraz bude pokračovať další osud jednotlivých členov tejto misie. Ich pôvodné úlohy a rozmiestnenie sa nemohli zrealizovať, vojenská situácia to už nedovoľovala a tak celá misia sídlila priamo v budove veliteľstva armády Banskej Bystrici na vtedajšom Hronskom nábreží. A keď bola situácia na povstaleckých úsekoch veľmi zlá, veliteľ povstaleckej armády generál Viest, vydáva rozkaz k ústupu do hôr. Ráno 28.10.1944 zhromaždil por. Green na Donovaloch všetkých členov skupín OSS aj zostrelených amerických, britských a austrálskych letcov, dohromady 37 osôb. Rozdelil skupinu na 4 jednotky a určil veliteľov. Na čele jednotiek stáli kapitáni US Army K. Lain a W. McGregor, poručík F. Perry a poslednú viedol osobne poručík J.H.Green. Niekoľko dní všetky 4 skupiny Američanov ustupovali v zostave štábu 2. čs. paradesantnej brigády. Mali tak postarané o jedlo a čiastočne aj o bezpečnosť. Tu sa k nim pridáva tlmočníčka Mária Gulovičová a plk. Přikryl (veliteľ 2. paradesantnej brigády) im dal sprievodcu a ochranu v osobe desiatnika Pavla Kamenského. Ale americkí agenti a piloti nemali vhodné oblečenie. Dňa 7. 11.1944 poručík Schwartz-Križan s piatimi letcami sa vydal do dedinky Mýto pod Ďumbierom pre potraviny. V lese ich chytili Nemci a umiestnili do zajateckého tábora. Nasledujúci deň sa Američania premiestnili do dedinky Krpáčová a odtiaľ do úkrytu Na Flotaci. Tu boli v bezpečí a mali zabezpečené jedlo aj zdravotnú starostlivosť. 10.11. po prekonaní Chabenca sa zostávajúci 8 zostrelení letci a kapitáni Lain a McGregor rozhodli zostúpiť do dediny, vzdať sa Nemcom, radšej si zvolili zajatecký tábor. Ráno 16.11.1944 sa zostatok americkej skupiny presunul do Krpáčovej (objekty antimónových baní) a tu ostala celá skupina do 30.11.1944. Poručík Green rozdelil skupinu na dve časti, on sám 28.11. odišiel so seržantom R. Brownom, seržantom J. Horvathom a s mjr. J. Sehmerom (ktorý prišiel za americkou misiou) na Veľký Bok, tu mali funkčnú vysielačku a tak vyslal na ústredie OSS naliehavú depešu so žiadosťou o okamžitú leteckú pomoc. Tu márne čakali na americké alebo britské lietadla s pomocou. V Krpáčove zostala skupina vedená poručíkom J. H. Gaulom. Ráno 30. novembra 1944 Nemci ich prepadli v Krpáčove ale americkej skupine vo všeobecnom zmätku sa podarilo utiecť. Tu sa zdržiaval okrem poručíka Gaula kameraman N.B. Paris, l. Miller, tlmočníčka Mária Gulovičová a ďalší nemocní členovia skupiny. Nad Mýtom pod Ďumbierom objavili salaš, kde sa schovávali traja židovskí chlapci tu zotrvali až do 12.12. 11.12. poslal poručík Gaul poručíka Keszthelyiho a poručíka Micana do Mýta k farárovi doriešiť odvoz ranených do dediny. Cestou späť ich zadržali Nemci (padá podozrenie na farára, že ich udal). Gaul so skupinou sa presťahoval do zrubu pod Homolkou nad dedinou Polomka. Pred Vianocami sa tu presunuli aj členovia anglickej vojenskej misie (výsadok na Tri Duby dňa 18.9.1944) s veliteľom majorom Johnom Seymorom, ich tlmočníčka Margita Kocková, štábny kapitán Ján Stanek (veliteľ povstaleckého úseku Telgart a bývalý šéf spravodajskej služby slovenskej armády) a vojak Rudolf Hruška. Tu všetci spolu strávia aj Vianoce. 25.12. tlmočníčka Gulovičová s americkými seržantmi Steve Catlosom a Keneth Dunlevym a s anglickým poručíkom V.S, Zenopianom a desiatnikom G.T. Dawiesom odchádza do horského hotela pod Veľkým bokom, kde mali klásť signálne ohne pre americké lietadla, ktoré im mali zhodiť zásoby potravín, zimné oblečenie a výzbroj. Americké lietadla neprileteli, ale tejto skupine neúčasť v hlavnom zrube zachránila život. Stopu Britov a Američanov v tej dobe vysliedili príslušníci Abwehrgruppe 2018 (Edelweis), ktorej veliteľom bol SS-Sturmbannführer
E.T. von Hohenstein spoločne so samostatnou rotou stotníka Ladislava Nižňanského. Tu celý priestor obkľúčili a 26. 12. podnikli útok. Poručík Green a poručík Gaul boli ranení a celkom 18 ľudí bolo zatknutých a dopravených cez Brezno, Bystricu, Bratislavu. Jedine slovenský vojak Pavol Kamenský ušiel a stihol varovať britskú skupinu SOE a americkú OSS na Veľkom Boku. Všetci sa vydali 1.1.1945 na cestu smerom k frontu a 23.1.1945 sa dostali pri Rimavskej Sobote k rumunským pozíciám. Zatknutá skupina 29.12.1944 bola z Bratislavy odvezená do Mauthausenu z britskej skupiny major J. Sehmer, radista poručík R. Willis a tlmočníčka M. Kocková. Z Američanov poručík J. H. Green, poručík J. H. Gaul, seržant R. R. Brown, T. Keszthelyi, L. H. Miller, F. Perry, J. G. Mican, kameraman vojnového námorníctva N. B. Paris, seržant J. Horvath, Ch. O. Heller a vojnový spravodajca AP J. Morton. Neskôr k nim pribudli aj kapitán E. V. Baranski a D. Pavletich ktorí boli zajatí 9.12.1944 neďaleko Zvolenskej Slatiny. Tu v koncentračnom tábore ich vypočúvali takmer celý január. Rozkaz k ich poprave podpísal vedúci RSHA Ernst Kaltenbrunner (Obergruppenführer a policajný generál, odsúdený v Norimbergu na trest smrti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti). Všetkých 16 zajatcov 24.1.1945 v bunkru Mauthausenu po pol tretej poobede väzňov osobne zastrelil ranou do zátylku SS-Hauptsturmführer Georg Buchmayer. Z ďalších zatknutých , štábny kapitán Ján Stanek (železný kapitán) si život zachránil spoluprácou s Nemcami, osud zatknutého vojaka Rudolfa Hrušky sa mi nepodarilo zistiť. Z celej 20 člennej americkej skupiny OSS sa konca vojny dožili. Zo skupiny DAWES všetci 4 zahynuli v Mauthausene, zo skupiny HOUSEBOAT prežil seržant John Schwartz-Križan (1 zahynul v Mauthausene), zo skupiny DAWES J. Dunlevy, kapitán W.McGregor a kapitán K.Lain (1 zahynul v Mauthausene), zo skupiny DAY seržant K.V.Donlevy, desiatnik A. Novak (Facuna)(3 zahynuli v Mauthausene a jeden v Prahe), zo skupiny BOWERY seržant S.Catlos (jeden zahynul v Mauthausene a 2 sa stihli infiltrovať v Maďarsku). Z ďalších členov americkej misie Joe Morton, N.B. Paris, poručík F. Perry (Dare) a por. J.H. Gaul všetci zahynuli v Mauthausene. Z britskej skupiny WINDPROOF poručík Allan Daniels (infiltroval sa v Maďarsku), poručík V. S. Zenopian a radista des. G. T. Dawies. Z pridelených príslušníkov od 2. čs. paradesantnej brigády zahynula tlmočníčka M. Kocková a zachránili sa tlmočníčka Gulovičová a desiatnik P. Kamenický. 21. januára 1945 odletelo zo základne v Bari lietadlo. Smerovalo na územie Slovenska. Misiou jeho posádky bolo nájsť a spojiť sa s mužmi z americkej OSS a britskej SOE, o ktorých velenie nepočulo už od Vianoc. Misia bola neúspešná. Lietadlo sa vrátilo na základňu bez mužov a bez akejkoľvek vedomosti o tom, kde by mohli byť. O štyri dni odvysielal nemecký rozhlas správu o poprave 18 spojeneckých špiónov v koncentračnom tábore Mauthausen. Reálne išlo o špiónov zo slovenského územia. A ešte v krátkosti k jednotke Edelweiss. Jednotka Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“ mala asi 300 mužov v 4 oddieloch. Jedným z oddielov bola tzv. partizánsky oddiel, mal 25 mužov (bývalých partizánov) pod velením majora Hohensteina. Zástupcu mu robil kapitán König. Okrem akcie zajatie príslušníkov styčných misií západných spojencov OSS a SOE bol aktérom vrážd v dedinách Kľak a Ostrý Grúň. Do akcii chodili spoločne so slovenským oddielom (asi 130 členov), ktorému velil kapitán Ladislav Nižňanský (v jednotke okrem partizánskeho a slovenského bol ešte aj ruský a kaukazský oddiel).
()
(menej)(viac)
Všetky doterajšie dokumenty o prílete lietajúcich pevnosti B-17 na pomoc SNP úspešne ale aj menej úspešne nám predkladajú informácie z činnosti tejto misie. V prvej časti (uložená z dôvodu veľkého rozsahu, ako komentár k filmu Muži z B-17) som sa zameral na dôvod a zloženie misií a teraz bude pokračovať další osud jednotlivých členov tejto misie. Ich pôvodné úlohy a rozmiestnenie sa nemohli zrealizovať, vojenská situácia to už nedovoľovala a tak celá misia sídlila priamo v budove veliteľstva armády Banskej Bystrici na vtedajšom Hronskom nábreží. A keď bola situácia na povstaleckých úsekoch veľmi zlá, veliteľ povstaleckej armády generál Viest, vydáva rozkaz k ústupu do hôr. Ráno 28.10.1944 zhromaždil por. Green na Donovaloch všetkých členov skupín OSS aj zostrelených amerických, britských a austrálskych letcov, dohromady 37 osôb. Rozdelil skupinu na 4 jednotky a určil veliteľov. Na čele jednotiek stáli kapitáni US Army K. Lain a W. McGregor, poručík F. Perry a poslednú viedol osobne poručík J.H.Green. Niekoľko dní všetky 4 skupiny Američanov ustupovali v zostave štábu 2. čs. paradesantnej brigády. Mali tak postarané o jedlo a čiastočne aj o bezpečnosť. Tu sa k nim pridáva tlmočníčka Mária Gulovičová a plk. Přikryl (veliteľ 2. paradesantnej brigády) im dal sprievodcu a ochranu v osobe desiatnika Pavla Kamenského. Ale americkí agenti a piloti nemali vhodné oblečenie. Dňa 7. 11.1944 poručík Schwartz-Križan s piatimi letcami sa vydal do dedinky Mýto pod Ďumbierom pre potraviny. V lese ich chytili Nemci a umiestnili do zajateckého tábora. Nasledujúci deň sa Američania premiestnili do dedinky Krpáčová a odtiaľ do úkrytu Na Flotaci. Tu boli v bezpečí a mali zabezpečené jedlo aj zdravotnú starostlivosť. 10.11. po prekonaní Chabenca sa zostávajúci 8 zostrelení letci a kapitáni Lain a McGregor rozhodli zostúpiť do dediny, vzdať sa Nemcom, radšej si zvolili zajatecký tábor. Ráno 16.11.1944 sa zostatok americkej skupiny presunul do Krpáčovej (objekty antimónových baní) a tu ostala celá skupina do 30.11.1944. Poručík Green rozdelil skupinu na dve časti, on sám 28.11. odišiel so seržantom R. Brownom, seržantom J. Horvathom a s mjr. J. Sehmerom (ktorý prišiel za americkou misiou) na Veľký Bok, tu mali funkčnú vysielačku a tak vyslal na ústredie OSS naliehavú depešu so žiadosťou o okamžitú leteckú pomoc. Tu márne čakali na americké alebo britské lietadla s pomocou. V Krpáčove zostala skupina vedená poručíkom J. H. Gaulom. Ráno 30. novembra 1944 Nemci ich prepadli v Krpáčove ale americkej skupine vo všeobecnom zmätku sa podarilo utiecť. Tu sa zdržiaval okrem poručíka Gaula kameraman N.B. Paris, l. Miller, tlmočníčka Mária Gulovičová a ďalší nemocní členovia skupiny. Nad Mýtom pod Ďumbierom objavili salaš, kde sa schovávali traja židovskí chlapci tu zotrvali až do 12.12. 11.12. poslal poručík Gaul poručíka Keszthelyiho a poručíka Micana do Mýta k farárovi doriešiť odvoz ranených do dediny. Cestou späť ich zadržali Nemci (padá podozrenie na farára, že ich udal). Gaul so skupinou sa presťahoval do zrubu pod Homolkou nad dedinou Polomka. Pred Vianocami sa tu presunuli aj členovia anglickej vojenskej misie (výsadok na Tri Duby dňa 18.9.1944) s veliteľom majorom Johnom Seymorom, ich tlmočníčka Margita Kocková, štábny kapitán Ján Stanek (veliteľ povstaleckého úseku Telgart a bývalý šéf spravodajskej služby slovenskej armády) a vojak Rudolf Hruška. Tu všetci spolu strávia aj Vianoce. 25.12. tlmočníčka Gulovičová s americkými seržantmi Steve Catlosom a Keneth Dunlevym a s anglickým poručíkom V.S, Zenopianom a desiatnikom G.T. Dawiesom odchádza do horského hotela pod Veľkým bokom, kde mali klásť signálne ohne pre americké lietadla, ktoré im mali zhodiť zásoby potravín, zimné oblečenie a výzbroj. Americké lietadla neprileteli, ale tejto skupine neúčasť v hlavnom zrube zachránila život. Stopu Britov a Američanov v tej dobe vysliedili príslušníci Abwehrgruppe 2018 (Edelweis), ktorej veliteľom bol SS-Sturmbannführer E.T. von Hohenstein spoločne so samostatnou rotou stotníka Ladislava Nižňanského. Tu celý priestor obkľúčili a 26. 12. podnikli útok. Poručík Green a poručík Gaul boli ranení a celkom 18 ľudí bolo zatknutých a dopravených cez Brezno, Bystricu, Bratislavu. Jedine slovenský vojak Pavol Kamenský ušiel a stihol varovať britskú skupinu SOE a americkú OSS na Veľkom Boku. Všetci sa vydali 1.1.1945 na cestu smerom k frontu a 23.1.1945 sa dostali pri Rimavskej Sobote k rumunským pozíciám. Zatknutá skupina 29.12.1944 bola z Bratislavy odvezená do Mauthausenu z britskej skupiny major J. Sehmer, radista poručík R. Willis a tlmočníčka M. Kocková. Z Američanov poručík J. H. Green, poručík J. H. Gaul, seržant R. R. Brown, T. Keszthelyi, L. H. Miller, F. Perry, J. G. Mican, kameraman vojnového námorníctva N. B. Paris, seržant J. Horvath, Ch. O. Heller a vojnový spravodajca AP J. Morton. Neskôr k nim pribudli aj kapitán E. V. Baranski a D. Pavletich ktorí boli zajatí 9.12.1944 neďaleko Zvolenskej Slatiny. Tu v koncentračnom tábore ich vypočúvali takmer celý január. Rozkaz k ich poprave podpísal vedúci RSHA Ernst Kaltenbrunner (Obergruppenführer a policajný generál, odsúdený v Norimbergu na trest smrti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti). Všetkých 16 zajatcov 24.1.1945 v bunkru Mauthausenu po pol tretej poobede väzňov osobne zastrelil ranou do zátylku SS-Hauptsturmführer Georg Buchmayer. Z ďalších zatknutých , štábny kapitán Ján Stanek (železný kapitán) si život zachránil spoluprácou s Nemcami, osud zatknutého vojaka Rudolfa Hrušky sa mi nepodarilo zistiť. Z celej 20 člennej americkej skupiny OSS sa konca vojny dožili. Zo skupiny DAWES všetci 4 zahynuli v Mauthausene, zo skupiny HOUSEBOAT prežil seržant John Schwartz-Križan (1 zahynul v Mauthausene), zo skupiny DAWES J. Dunlevy, kapitán W.McGregor a kapitán K.Lain (1 zahynul v Mauthausene), zo skupiny DAY seržant K.V.Donlevy, desiatnik A. Novak (Facuna)(3 zahynuli v Mauthausene a jeden v Prahe), zo skupiny BOWERY seržant S.Catlos (jeden zahynul v Mauthausene a 2 sa stihli infiltrovať v Maďarsku). Z ďalších členov americkej misie Joe Morton, N.B. Paris, poručík F. Perry (Dare) a por. J.H. Gaul všetci zahynuli v Mauthausene. Z britskej skupiny WINDPROOF poručík Allan Daniels (infiltroval sa v Maďarsku), poručík V. S. Zenopian a radista des. G. T. Dawies. Z pridelených príslušníkov od 2. čs. paradesantnej brigády zahynula tlmočníčka M. Kocková a zachránili sa tlmočníčka Gulovičová a desiatnik P. Kamenický. 21. januára 1945 odletelo zo základne v Bari lietadlo. Smerovalo na územie Slovenska. Misiou jeho posádky bolo nájsť a spojiť sa s mužmi z americkej OSS a britskej SOE, o ktorých velenie nepočulo už od Vianoc. Misia bola neúspešná. Lietadlo sa vrátilo na základňu bez mužov a bez akejkoľvek vedomosti o tom, kde by mohli byť. O štyri dni odvysielal nemecký rozhlas správu o poprave 18 spojeneckých špiónov v koncentračnom tábore Mauthausen. Reálne išlo o špiónov zo slovenského územia. A ešte v krátkosti k jednotke Edelweiss. Jednotka Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“ mala asi 300 mužov v 4 oddieloch. Jedným z oddielov bola tzv. partizánsky oddiel, mal 25 mužov (bývalých partizánov) pod velením majora Hohensteina. Zástupcu mu robil kapitán König. Okrem akcie zajatie príslušníkov styčných misií západných spojencov OSS a SOE bol aktérom vrážd v dedinách Kľak a Ostrý Grúň. Do akcii chodili spoločne so slovenským oddielom (asi 130 členov), ktorému velil kapitán Ladislav Nižňanský (v jednotke okrem partizánskeho a slovenského bol ešte aj ruský a kaukazský oddiel). () (menej) (viac)