Reklama

Reklama

Science and the Swastika

(seriál)
Veľká Británia, 2001, 3 h 16 min (Minutáž: 49 min)

Epizódy(4)

Recenzie používateľa Kusko.t2 k tomuto seriálu (4)

Hitler's Biological Soldiers (2001) (E01) 

Úvodná epizóda štvordielneho britského seriálu SCIENCE AND THE SWASTIKA je venovaná počiatkom vzniku Tretej ríše, jej propagande, eugenike s dôrazom na čistotu rasy, ale aj rozmáhajúcej sa eliminácií nepotrebných, mentálne a telesne postihnutých jedincov, ktorých sa vtedajšie vedenie štátu začína zbavovať prostredníctvom sterilizácie a eutanázie. Biologicky čistá a silná rasa, ktorej zrod stojí na obetiach režimu, má v budúcnosti ovládnuť svet a pretvoriť ho k obrazu vlastnému. ()

The Deadly Experiment (2001) (E02) 

Ďalším krokom na božskej ceste za dokonalosťou je odstránenie nežiadúcich z verejného života. Tí, ktorým sa v prvej vlne podarilo uniknúť tabuľkovému označeniu nepohodlného/menejcenného občana a prečkať krušné časy, sa svetlo na konci tunela vyjasňuje častokrát až za múrmi niektorého z rady koncentračných táborov. Medzi hlavnú časť druhej epizódy patrí kruté experimentovanie nacistických lekárov (Mengele a spol.) v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. ()

The Wrong Stuff (2001) (E03) 

Medicínskeho výskumu určeného pre vojenské letectvo nacistického Nemecka – Luftwaffe, sa za múrmi koncentračného tábora Dachau zhostil Sigmund Rascher. Epizóda s názvom „The Wrong Stuff“ sa venuje jeho experimentom, ktoré majú priniesť informácie pre výsadkové skupiny a pilotov pri boji v reálnych podmienkach na úkor väzenských obetí pokusných morčiat z tábora. Počet obetí je zanedbateľný. Simulácie v tlakových komorách, zoskoku padákom, preťaženia, ale aj chladu majú medicínskym katom ozrejmiť a otestovať možné spôsoby, akými by sa dala zvýšiť výdrž nemeckého vojaka v boji. Dokument nezabúda ani na povojnový presun kapacít do Ameriky (Hubertus Strughold a iní...) aby sa aj tunajšia US Air Force mohla priučiť a neskôr rozvíjať aj svoj vesmírny program. ()

The Good German (2001) (E04) 

Záverom série sa pozrieme na atómovú cestu fyzika Wernera Karl Heisenberga, ktorá rozporuplne osciluje medzi vernosťou a vlastným presvedčením. Výroba bomby sa nakoniec ukázala ako nedosiahnuteľný cieľ. Tam kde sa fyziku nepodarilo pretvoriť do praxe vyhráva ľudstvo. Aspoň zatiaľ. Vývoj sa podarilo udržať až do roku 1945, kedy Amerika vyrába svoju prvú atómovú bombu. ()

Reklama

Reklama