Zachor - Remember
Obsahy(1)
Projekt Zachor (2015 – 2017) mapuje pamäť miesta Laskár neďaleko Novák, kde bol v rokoch 1941 až 1944 pracovný a koncentračný tábor pre židov. Väzni boli zbavení nielen hospodárskych a sociálnych, ale aj základných občianskych a ľudských práv. Pod hrozbou deportácií podávali mimoriadne pracovné výkony, čím zabezpečili nielen samofinancovanie tábora, ale aj profit pre slovenský štát. O svojich spomienkach na tábor, v ktorom boli internovaní a prežili tam časť svojej mladosti, hovorí päť pamätníkov. Z ich výpovedí sa dozvedáme o neuveriteľnej ľudskej túžbe žiť a prežiť, nerezignovať ani v tých najťažších situáciách. (Jeden svet)
(viac)Recenzie (1)
Prvým filmom z pracovného tábora v Novákoch bol film Boxer a smrť, 1962, ktorý bol natáčaný priamo v tomto tábore ale nemá nič spoločné s týmto koncentračným táborom. Po ňom nasledoval film Pán učiteľ, 1990 za ním nasledoval film Tábor tieňov z roku 2013 a teraz sa stretávame so štvrtým filmom opäť dokumentárnym Zachor, 2018 po slovenský Pamätaj. Aj v tomto filme sú použité ukážky z filmu Boxer a smrť. Zaradenie Židov do pracovných táborov na Slovensku malo byť alternatívnym, slovenským riešením židovskej otázky. Aj tento model je z dnešného pohľadu nehumánny, ale v kontexte holokaustu poskytoval Židom, zaradeným do pracovných táborov, nádej na prežitie. Pracovné tábory boli zriaďované na základe vyhlášky ministerstva vnútra z 2. apríla 1941. Najväčšie tábory boli vo Vyhniach, Seredi a Novákoch. Novácky tábor mal vlastnú vnútornú samosprávu. Bola to židovská rada, ktorú tvorili príslušníci tábora. Tvorila pomocný orgán veliteľa, ktorému aj podliehala. Tábor bol vedený na princípe sebestačnosti. V pracovnom procese boli zapojené všetky osoby staršie ako 14 rokov. V lete 1944 bol počet obyvateľov nováckeho tábora okolo 1600 osôb. Veľkou zvláštnosťou tohto židovského pracovného tábora bola existencia detských jaslí, opatrovní (princíp materských škôlok) a obecných škôl. Riaditeľom Verejnej Židovskej ľudovej školy sa stal Jozef Weiser a keď ten utiekol do Maďarska na jeho miesto nastúpil dovtedy pomocný učiteľ Alexander Bachnar. Všetky svoje sily odovzdávali v prospech vzdelávania týchto aj tak dosť trpiacim deťom. V tábore ale aktívne pôsobil aj odboj, aj tu sa miestny riaditeľ zapájal a keď vypuklo povstanie, ozbrojená Židovská jednotka nastúpila pred žandárske veliteľstvo v tábore v sile 250 Židov. V prvých dňoch povstania bola nasadená na strategicky významnom mieste v Baťovanoch. Alexander Bachmar tu pôsobil, ako veliteľ čaty. Aj ďalšia bojová činnosť tejto jednotky sa prejavovala na viacerých frontoch. Bojovala na fronte pri Turčianskom Svätom Martine, potom päť týždňov v Gaderskej doline, neskôr ich Nemci zatlačili na Krížnu, kde došlo k rozdeleniu tejto skupiny. Väčšia časť sa spojila so sovietskou jednotkou. Druhá skupina pod velením Bachmara smerovala na Vtáčnik. A ešte nejaké perličky. Vynikajúca kniha okrem už spomínanej od Igora Baku je kniha „Nechcel som byť Židom“ od Juraja Špitzera, väzňa nováckeho tábora. V dobe SNP sa stal veliteľom židovskej partizánskej jednotky, ktorá sa vytvorila práve v Novákoch. Ďalším dokumentom je aj „Pán učiteľ“, kde je spracovaný život už spomínaného Alexandra Bachmara. Ale späť k filmu Zachor (hebrejský Pamätaj!). Išlo o dokument, ktorý má v sebe obrovský kapitál, žiaľ opäť nevyužitý (podobne ako u filmu Tábor tieňov). Dominantné na ňom sú výpovede ľudí, ktorých fyzický vek prekračuje 80 tku a ktorí boli priamo internovaní v tomto tábore. ()