Most van most

De facto je to road movie, ktorý sa snaží v sebe spojiť prvky komediálnych scén s dramatickejšími prvkami. Niekde som čítal, že v centre pozornosti filmu okrem vzťahových problémov mladých tridsiatnikov sú aj ich ťažkosti nájsť si vlastnú cestu (a stúpiť na tú cestu). To podľa mňa celkom slušne predstavuje daný film. Škoda však, že z filmu nie je vidieť nejaké „zmysluplné riešenie“ na jednotlivé situácie. Szilvi (Kátya Tompos), naša hlavná hrdinka, utečie od oltáru (bola by chyba vydať sa za muža, ktorého vo skutočnosti nemá rada) a nastúpi do taxíka. Petya (Tamás Mohai), náš taxikár ju celý deň nesie z jedného miesta na druhé. Petya je otvorený chlapík, ktorý má za sebou ťažké obdobie, ale nie je to na ňom vidieť. Je veselý a chce žiť len pre dnešok. Szilvi zase nevie, že čo má vlastne robiť. Chce napraviť chyby, ktoré v živote spravila. Vyhľadá svojich dvoch bývalých – obdive dosť absurdné situácie – ale nič jej nevyjde. (To, že napokon nechcene „rozbije“ aj budúce manželstvo taxikárovi, z hľadiska očakávaného záveru nás ani neprekvapí.) Jedným zo zaujímavých momentov je aj zachytenie jej konverzácii s matkou a riešenie problému jej matky (viac však k tomu teraz nepoviem). Z celého filmu mám zmiešané pocity, kde prevládajú tie „zápornejšie“ (fakt takto by mali riešiť „podobné“ situácie mladí ľudia?). Kátya Tompos je ešte stále očarujúca. Chémia medzi ňou a Tamásom Mohai však nie je úplne dobrá – jednoducho v spoločnom hereckom predstavení necítim tú vibráciu, čo by som chcel (mal) cítiť. Záver filmu odpovedá k morálnej úrovni, ktorá v ňom celý čas rezonuje: autom do „neznáma“ bez „žiadnych“ plánov, bude čo bude, žijeme len raz. Myslím si, že to nie je tá najlepšia rada pre dnešnú generáciu. Na filmovom plátne to možno vypadá dobre, ale v reálnom živote... Osobné hodnotenie: 64% (**) (29.11.2020)