Cairo Declaration

Káhirská deklarácia bola výsledkom káhirskej konferencie v Káhire v Egypte 27. novembra 1943, tá sa konala za prítomnosti prezidenta USA Franklina Roosevelta, predsedu vlády Veľkej Británie Winstona Churchilla a prezidenta Čínskej republiky Generalissima Chiang Kai-schek (Čankajšek bol prezidentom od 1928 až do smrti 1975). Deklarácia bola prednesená rádiom dňa 1.12.1943 a písomne bola zakotvená v Postupimskej deklarácii (17.7. až 2.8.1945) ako článok 8, ods. 8. Cieľom Káhirskej deklarácie bolo zjednotiť postup spojencov (USA, VB, a Číny) v boji proti Japonsku, ale aj geografického vyrovnania. Japonsku boli odobraté všetky ostrovy s ktorými bojoval, zmocnil sa ich alebo okupoval od začiatku 1. svetovej vojny. Ako aj odobrali územia, ktoré Japonsko Číne ukradlo Manchuria, Formosa (Taiwan) a ostrovy Pescadores, podobný osud ho postihol aj s okupovanou Kóreou. Prečo sa Roosevelt tak angažoval vo vzťahu k Číne? Dôvodov bolo niekoľko. Veľké nezhody medzi vojenským poradcom Generalissima Čankajška americkým generálom Josephom Warrenom Stiwellom ale aj dvojtvárna politika amerického veliteľa vzdušných síl v Čine generálporučíka Claire Lee Chennaulta. Tieto ich osobné konflikty naznačovali potenciálne trhliny vo vytvorenej aliancii. Roosevelt chcel, aby Čína robila v Ázii akéhosi policajta pri možnej expanzie zo Sovietskeho zväzu, Veľkej Británii a Japonska. Ale na druhej strane chcel mať záruky, že Čína sa nebude pokúšať expandovať po celom Ázijskom kontinente, tieto záruky od neho aj získal. Na rozdiel od Veľkej Británie a Francúzska, ktorý mienili pokračovať v koloniálnej politike..Ešte pred konaním konferencie Roosevelt v utajení rokoval ako s Generalissimom Čankajškom, ale aj s veliteľom čínskej Červenej armády Mao ce-tungom. Musel nakoľko potom nasledovalo jednanie so Stalinom a on Čangajška na jednania nepozýval. A späť k filmu. Viac ako 2/3 filmu sa venuje histórii Čínsko Japonských vzťahov. A tak cez dve vojny sa dostaneme aj ku Sovietskemu špiónovi Sorgemu a k jeho poprave, histórii Barmy ako britskej kolónie, ale dotkneme sa aj Pearl Harbor, aj vojenského génia admirála Yamamota, ale aj technickej geniality podplukovníka Doolittla (nálet na Tókio 18.4.1942), občianskej vojny v Čine medzi Maom a Čankajškom a množstvo iných historických záležitosti. Preto ho považujem, síce za historický presný ale s obrovským záberom, ktoré dané načrtnuté otázky vôbec neriešilo. (20.02.2020)