Obsahy(1)
Ludvík Svoboda sa stal prezidentom Československej socialistickej republiky 30.3.1968. Ako Vrchný veliteľ ozbrojených síl sľúbil armáde, že sa príde na nich pozrieť. A tak v roku 1969 navštívil letecký a tankový pluk a zašiel aj do výcvikového priestoru na taktické cvičenie, kde mu tankisti a ženisti predviedli násilný prechod vodným tokom. Ocenením pre vojakov boli jeho slova vďaky za predvedené výkony. (Volodimir2)
(viac)Recenzie (1)
Ludvík Svoboda je mojou srdcovou záležitosťou. On osobne organizoval výstavbu československej jednotky v Sovietskom zväze a táto jednotka došla až do Prahy. Velenie 1. československého armádneho zboru odovzdal 4.4.1945 aby sa mohol stať Ministrom národnej obrany a od 12.4.1945 aj hlavným veliteľom československej brannej moci. Teraz trocha perličky. 10.5.1945 bol povýšený do hodnosti divízneho generála a 1.8.1945 s účinnosťou od 12.5.1945 do hodnosti armádneho generála (v hodnosti divízneho generála bol iba 2 dni). Do boja proti okupantom v Protektoráte bola zapojená aj jeho manželka Irena, syn Miroslav, dcéra Zoe, rodičia manželky a jej dvaja bratia. Organizovali odchod skupín dôstojníkov a práporčíkov do exilu, ukrývala v dome parašutistov, ukrývala vysielačky. Boli prezradení, manželka s dcérou utiekli a ukrývali sa do konca vojny. Všetci ostatní boli nacistami zavraždení. A dnes máme českých politikov, ktorí znevažujú jeho zásluhy, urážajú najväčšieho hrdinu Československa všetkých dôb, ktorý nám vybojoval slobodu. ()