Réžia:
Ruben ÖstlundScenár:
Ruben ÖstlundKamera:
Fredrik WenzelHrajú:
Claes Bang, Elisabeth Moss, Dominic West, Terry Notary, Sofie Hamilton, Christopher Læssø, John Nordling, Linda Anborg, Jan Lindwall, Iman Mirbioki (viac)VOD (1)
Obsahy(2)
Cristian je kurátor prestížneho múzea moderného umenia, ktoré práve chystá odvážnu konceptuálnu výstavu. Jej ústrednou myšlienkou je štvorec s rozmermi 4 x 4 metre. V jeho vnútri platí pravidlo úplnej rovnosti a tolerancie. Spolu s PR agentúrou hľadá múzeum ideálnu stratégiu, ako v roztržitom a udalosťami zavalenom mediálnom priestore celú akciu zviditeľniť. Lenže potom Cristian pri bizarnej forme vreckovej krádeže príde o peňaženku a mobil a jeden z jeho podriadených vymyslí geniálny spôsob, ako ich získať späť. Cristian sa ako vždy nedokáže sústrediť na nič iné, ako sám na seba. A podobne ako celá švédska spoločnosť sa i konceptuálna výstava začína utápať v bizarnom zmätku, ktorý definuje napätie medzi liberálnymi hodnotami, egoizmom a sebectvom. Vitajte v štvorci menom súčasná Európa! (Film Europe)
(viac)Videá (5)
Recenzie (158)
Na môj vkus je "The Square" veľmi divným filmom. A okrem toho veľmi dlhým. Má podľa mňa dobré momentky a myšlienky, ktoré z neho vedia pretrvať, no reálne je tu aj kopec scénok a divných momentiek, ktoré som absolútne nepochopil. Nebudem zachádzať do spoilerov, no poviem, že občas som jednotlivým metaforám vôbec nerozumel a to si myslím, že viem sledovať aj artové filmy. Je tu vidno skvelú prácu s kamerou, hlavný hrdina je podľa mňa celkom okey. Ostatné postavy už si také pozitívum neodnesú, lebo sú buď divné, alebo otravné, alebo o nich absolútne nič nevieme, čo by im dokázalo dať nejaký kredit. Film miestami skutočne tápa, lebo absolútne neviem, čo vlastne chce povedať a akosi hľadá, čo za myšlienky by do jednotlivých scénok dali. No reálne nemám pocit, že sa to nejako výrazne so spomínaným štvorcom prepája a takisto nemám pocit, že by všetky časti nejako výrazne pomáhali k tomu, aby nám podali myšlienku filmu. Myslím si, že ústrednou hlavnou líniou je realita, že sme veľmi ignorantskí voči ľuďom, ktorí nás prosia o pomoc, alebo skončili na ulici alebo podobne. A mali by sme si ich viac všímať a byť ochotnejší pomôcť. Pekná myšlienka, ale nevykreslená podľa mňa dostatočne realisticky. Koľkokrát sme boli takýmito ľuďmi doslova obťažovaní? Doslova sa nám vnucovali a nedali pokoj. Alebo nás boli schopní prenasledovať až domov a podobne. Máte také skúsenosti? Ja áno. A človek potom už radšej zámerne od nich bočí, lebo nechce byť otravovaný a súčasne nechce zase niekomu naletieť. Problém je, že potom na to vedia doplatiť ľudia, ktorí skutočne môžu potrebovať pomoc, no film to nevykresľuje dobre na to, aby som to dokázal prijať za fungujúcu myšlienku. Lebo dokážem voči tomu oponovať. Ako som povedal, je tu dobrá práca s kamerou, vizuálne to má pár momentov a snaží sa to niečo priniesť, no reálne nemám pocit, že by to bol výrazný film, ktorý by ma zasiahol. A takisto sa niektoré veci dali spraviť kratšie. Hodnotenie: C+ ()
// Östlund je zjevně fanda nejen strefování se do společenských trendů, ale i geometrie. Tady mu ten úhel navíc pak sice celou tu satiru maličko rozmělnil, takže ve finále nebyla až tak fatální, jako v Trojúhelníku, na druhou stranu sledováním jedné samolibé figury po celých 140 minut dotáhl vše do neméně tak uspokojivého konce, za což teda klobouk dolů. 9/10 a tenhle tvůrce je mi čím dál tím sympatičtější. ()
Pozoruhodné zrkadlo súčasnej západoeurópskej spoločnosti s jej pokrytectvom a súčasne snahou o maximálnu korektnosť. Veľa výborných, originálnych a trefných scén pri ktorých divák nedýcha, ale tiež veľa scén, ktoré film zbytočne naťahú na prehnanú stopáž. Možno to bol Östlundov zámer (“Stane sa tento objekt umením, keď ho umiestnime do priestorov múzea?”), ale ak ano, nemusel film spomalovať, mal ho iba doplniť naznačením druhého plánu. Menej by bolo viac. Každopádne rovnocenný brat Hanekeho Happy Endu, ktorý je na podobnú tému. ()
Ustredna myslienka ma cosi do seba, len potom ma nebavili dialogy a ani ta vystava - zevraj udajne nejaky bizarny zmatok som zachytil a vatovo plane kecy o akomsi napati medzi liberlanymi hovnotami, pardon, hodnotami egoizmom a sebectvom. Vrcholova nuda, bol som rad ked film skoncil. Ruben Ostlund chce byt novodobym Bergmanom a moznoze i Tarkovskym, ale nema na to, ani rezisersky. Ruben Ostlund sa serie tam, kam nepatri a na co nema, takych ludi som uz sstretol X : 45 % ()
Film přetékající významy a podněty k zamyšlení - od komické postavy liberála a egoisty, přes satirický obraz institucionalizovaného umění až po širokou metaforu společnosti zmítané mezi sobectvím a altruismem. Co je Östlundova síla je ale i jeho slabost. Narozdíl od uceleného konceptu Hry a soustředěné vztahové studie Vyšší moc ve Čtverci Švéd těká, hledá přesný timing scén i zneklidňující moment, kdy se díky jejich trvání láme význam. Má to pár skvělých momentů, ale jako 142 minut dlouhý film to funguje spíš jako pásmo k polemice a reflexi. Takže důležité téma, které hledá optimální filmový tvar. Jako Zlatá palma - zajímavá, ne úplně konvenční volba. Cením si zápas, který jsem s tím svedl. Ale předchozí dva Rubenovy filmy mám výš. ()
Galéria (37)
Fotka © Magnolia Pictures
Zaujímavosti (1)
- Natáčení se konalo od června do října 2016 v Göteborgu, ve Stockholmu a Berlíně. (griph)
Reklama