The Karski Report
Obsahy(1)
Karskieho správy popisovali celkovú situáciu na Nemcami, ale aj Sovietmi okupovanom území Poľska. Išlo o druhé správy v oblasti holokaustu (prvé vytvoril Witold Pilecki, ktorý sa dobrovoľne nechal zavrieť do koncentračného tábora Auschwitz). Karski to zrealizoval vo Varšavskom gete a v koncentračnom tábore Belzec (v skutočnosti to bol tranzitný tábor pre Židov v Izbici) v období rokov 1940 až 1943. So svojimi správami sa dostal až k prezidentovi USA Rooseveltovi. (Volodimir2)
(viac)Recenzie (2)
Ján Kozielewski, po vypuknutí 2. svetovej vojny bol prítomný v časti Poľska, ktoré obsadila Červená armáda. Vydával sa za radového vojaka, čo ho zachránilo pred katynskym masakrom. V novembri 1939 sa mu podarilo utiecť do Varšavy a pripojil sa k hnutia odporu Zväz ozbrojeného boja (Zwiazek Walki Zbrojnej). Tu prijal pseudonym Jan Karski (počas vojny ešte používal krycie mená Piasecki, Znamierowski, Kucharski ale aj Witold). V roku 1940 robil kuriéra medzi hnutím odporu a poľskou exilovou vládou v Paríži, pri prechode cez Slovenský štát bol zatknutý a mučený gestapom. Opäť sa mu podarí utiecť, Cyryl Ratajský (zástupca poľskej exilovej vlády) ho poveril misiou získať informácie o zverstvách páchaných na Židoch v Poľsku. Nechal sa prepašovať do varšavského geta a tu na vlastné oči videl prístup nacistov k Židom. Aby zhromaždil ďalšie materiály prepašovali ho do tranzitného tábora Belzec (po vojne sa opravil, že išlo o tábor v Izbici), ako vojaka ukrajinskej gardy. Koncom decembra 1939 Karski a jeho brat napísali prvú správu s názvom „Židovský problém v Poľsku za okupácie“ ktorú odovzdali exilovej vláde. Druhá správa „Cesta autora správy“ (1940) bola odovzdaná spojencom a poľskej exilovej vláde. Nasledovali ďalšie správy Všeobecná situácia v krajine (1940), Vybrané politické a ideologické problémy v krajine (1940), Židovské problémy v krajine (1940), Misia Jana Karského v Londýne (1942), Udržiavanie nálady v spoločnosti (1942), Poznámka z rozhovoru s prezidentom F.D. Roosevelt (1943). Karski tieto informácie a správy odovzdal poľskej, britskej a americkej vláde, viedol rozhovory s britským ministrom zahraničných vecí Edenom, novinárovi Arthurovi Koestlerovi, Rooseveltovi, V roku 1944 vydal knihu „Posol z Poľska: Príbeh tajného štátu“ v ktorej popísal krutosti, ktoré videl na vlastné oči, ale svet mu neuveril. Zaujímavý je aj názor Felixa Frankfurtera, sudcu najvyššieho súdu Spojených štátov, ktorý je sám Žid: „Mladý muž, nehovorím vám, že ste klamár, ale neverím vám. “ (to povedal Janovi Karskiemu). V rokoch 1976 až 1981 Claude Lanzmann natočil 350 hodín rozhovorov, ktoré boli potom použité vo filme Shoah. Jan Karski o holokauste nehovoril viac ako 20 rokov a tak najskôr rozhovor odmietal. Nakoniec sa Lanzmannovi podarilo ho zlomiť v roku 1978, tento rozhovor prebiehal 2 dni a získal sa 8 hodinový filmový dokument. Z toho v dokumente Shoah je použitých 40 minút a v tomto dokumente je zostrih 59 minút. Karski mal zásadné pripomienky aj k filmu Shoah, vadilo mu, že priestor dostali len obete holokaustu a v minimálnej miere sa spomínajú ľudia, ktorí aj napriek vlastnému ohrozeniu pomohli zachrániť tisíce Židov. ()
Výpověď Volodimir2 je natolik obšírná, že není co dodat. Snad jen závěrečnou úvahu Karského, že si nedůvěru lidí, jimž vše hlásil, vysvětluje lidskou psychikou, která není schopna přijmout krutosti dosud nevídané, neslýchané a tedy nemyslitelné.(50%) ()