V tieni slávy

Dvě Rachel. Nejlepší kámošky, královny školy, vládkyně rozhlasu a členky běžeckého týmu. Jedna z nich za záhadných okolností zemře a ta druhá se pak chová jak nějaká bulvární pijavice. Typicky naivní us film z tohodle prostředí, naštěstí to tím stylem vyprávění dokázalo udržet moji pozornost až do konce. 5/10 (29.03.2021)

Amíci a jejich drama na střední škole. (19.09.2019)

"The Rachels" je nakoniec celkom okey. Nemôžem povedať, že ide o super film, no myslím si, že napriek nižším kvalitám to nie je tak frustrujúce ako v prípade filmov typu "Dear Diary I Died" alebo "#SquadGoals". Povedzme si pozitíva. Madison Iseman je podľa mňa celkom dobrá. Vyzerá dobre, pôsobí prirodzene a nevyzerá ako keby sa snažila niečo hrať. Verím tomu, že to skutočne bola Rachel Nelson a bolo mi ľúto toho, čo sa jej stalo. Potom je tu Daniela Bobadilla, vďaka ktorej som sa k tomuto filmu dostal. Ona je podľa mňa tiež celkom dobrá. A dokonca sa ku koncu o nej dozvieme niečo, čo som vôbec nečakal. A funguje to schopne. Dúfam, že má dievča našlapnuté na dobrú kariéru. Prial by som jej to. Caitlin Carver... to je trošku iná story. Osobne mám pocit, že celá jej storyline je maximálne pritiahnutá za vlasy. A záverečná momentka priam komická. Podľa mňa je to stupídne. A to je podľa mňa aj to, čo tento film najviac ťahá dole. Nemám problém s tým aká je pravda. Nemám problém s tým, že sa prezentuje ako padouch filmu. Dokonca si myslím, že je niečo pravda na tom, že všetci si pamätajú zloducha a na obete sa zabúda. Lenže jej myšlienka, že si vybuduje popularitu na smrti človeka a spraví z toho absolútnu drámu a reálne jej to pomôže stať sa celebritou mi príde totálne pritiahnuté za vlasy. Nepasuje mi to. Film má okrem toho TV kvality. Čo mi reálne nevadilo, lebo sa to dalo herecky pretlačiť. Ale minimálne by som potreboval akosi postave, ktorú Caitlin hrá viac rozumieť. Lebo je to tak maximálne ujeté, že viac to už asi byť ani nemohlo. Ale inak ako jednoduchý thriller to celkom funguje. Aspoň pre mňa. Hodnotenie: C (05.01.2019)

"Pripíjam na kráľovnú plesu", "Je nemožná, ako si mohla dať také handry na seba", prípadne "Si nula, si neviditeľná". Keď toto počujem, ježia sa mi chlpy, takéto tupé reči sa snáď v reáli nestávajú. Nasledujú kecy o tom, kto bude v debilnej ročenke, prípadne debata o tom, kto ma koľko followerov a likeov. Thriller z prostredia strednej školy, ale ten nahlúpejšieho razenia, ktorý snáď nemá veľa podobného so skutočnosťou. Predpokladám, že nie, pretože v súvslosti s americkými strednými školami sa sem tam dopočujeme len o nejakej streľbe a nie o takýchto blbých mrchách. Nulovú úroveň dokumentuje aj situácia, kde chlapec pozýva dievča na rande. Ona mu povie, nech jej napíše do telefónu číslo a on jej ho tam skutočne napíše. Telefón si holka vezme so sebou a následne sa s ním rozlúči slovami, napíš mi! Ako jej má napísať, keďže ona má jeho číslo, to sa divák už nedozvie. Ale asi poslal poštového holuba, pretože sa nakoniec zázrakom naozaj stretli. (11.02.2020)

Pamatuju si, že jsme v první třídě měla dvě spolužačky jménem Michaela. Hezké, rozdílné, v kolektivu vynikaly a v pravidelných intervalech se měnily z nejlepších kamarádek v největší sokyně. Holt hledání vlastní identity je složité, pro normálního člověka i pro psychopata. Pro toho druhého je ovšem delší, protože prvně zmíněného většinou o dost přežije. (04.02.2020)