Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Tragikomické ohliadnutie sa za koncom druhej svetovej vojny a obdobím nástupu komunistickej mašinérie. Na tomto pozadí sa odohráva chvíľami až snový príbeh troch hlavných protagonistov - komedianta Pepeho, frontového vojaka Prengela a židovského dievčaťa Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Traja ľudia bez domova sa snažia naplniť svoju predstavu o šťastí. Vybrali si však zlú dobu. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Zaujímavosti (20)

  • Vo viacerých recenziách nachádzame negatívnu reakciu na herecký výkon Markéty Hrubešovej v úlohe Ester, pričom jej mužskí kolegovia sú hodnotení veľmi priaznivo. Hrubešová bola podľa recenzentov nešťastnou voľbou. (Raccoon.city)
  • Scény za stanicou a na zbombardovanej ulici, kde sa odohráva takmer prvých desať minút filmu, boli natáčané v Kladne a Máhlerova vila, z ktorej hlavný hrdinovia urobili pekáreň, sa točila v osade Nejdek, ktorá patrí pod obec Lednice. (Raccoon.city)
  • Úvodná scéna, kde na stanicu prišiel vlak, do ktorého sa valia ľudia vracajúci sa domov z koncentračných táborov, sa natáčal už na vtedy nefunkčnej železničnej stanici v Stupave, kde sa cestujúci mohli naposledy odviezť po tejto trati v roku 1979, kedy bola zastavená osobná doprava. (Raccoon.city)
  • Keď bol film dotočený, mnohí predpovedali režisérovi Jakubiskovi definitívny koniec. Ale keď bol dokončený, politická reprezentácia v roku 1989 už nemala silu film posvätiť ani zakázať. Film bol predzvesťou pádu socializmu, padol presne tri mesiace po jeho uvedení. (Raccoon.city)
  • Chudobná osada, kde prišli Pepe (Boleslav Polívka) s Prenglom (Ondřej Pavelka) požiadať o trochu jedla, kam bola zhadzovaná letecká pomoc od Američanov, bola dnes už neexistujúca obec Riečnica. V dobe natáčania boli miestni obyvatelia už vysťahovaní, a tak sa staré chalupy ponechali k potrebám filmu a boli následne zapálené. Dnes sa na tomto mieste nachádzajú len zbytky základov dreveníc. (Raccoon.city)
  • Natáčalo sa taktiež na námestí Svobody a pri zámku v českých Valticiach a pred kostolom Navštívení Panny Marie v meste Břeclav. (Raccoon.city)
  • Režisér Juraj Jakubisko pri jednom rozhovore spomína: "Keď mi zomrel otec, všetci plakali. Ja idem za rakvou, mám síce slzy v očiach, ale v duchu sa usmievam.... Teraz môžem vo filme odvážnejšie experimentovať i riskovať. Už som zodpovedný iba sám za seba. Podobne sa vyznáva postava komedianta v Sedím na konári: Keď mi zomrel otec, uľavilo sa mi. Nkdy mi nedovolil skákať na trapéze. Teraz už budem môcť, dostal som krídla." (Raccoon.city)
  • Juraj Jakubisko popisuje film ako najväčšiu schizofréniu: "Opisujem seba v dvoch polohách. Jedna postava je Prengel (Ondřej Pavelka), typický dedinský chlapec, ktorý seje, orie, kosí a pečie chlieb. Teda ten, kým som mohol byť, keby som bol zostal v Kojšove. Druhý je komediant Pepe, postava Bolka Polívku, a to som vlastne tiež ja ako komediant, niekto, ktorý stále niečo vymýšľa... Je to pre mňa konfrontácia toho, čím som mohol byť a čím som sa stal." (Raccoon.city)
  • Juraj Jakubisko prispel tiež scénami z vlastného života. Vo filme sa objaví moment, kde protagonistom hádžu konzervy UNRRA. Režisér spomína na ľudí čo varili žuvačky, ktoré si splietli s americkými fazuľami. Samotná skratka UNRRA predstavovala Správu Spojených národov pre pomoc a obnovu (United Nations Relief and Rehabilitation Administration). Prvá zásielka bola na naše územie zaslaná 30. 5. 1945 a fungovala do roku 1947, keď bola zrušená uznesením Valného zhromaždenia OSN. (Raccoon.city)
  • Transportér z filmu s poznávacou značkou "WH103591" vlastní slovenský zberateľ, ktorý si ho cení na pol milióna korún. (Raccoon.city)
  • Film bol ocenený Cenou poroty a Cenou Alsace media na 18. MFF o ľudských právach v Strasbourgu 1990, Osobitnou cenou na 1. MFF Interfest Moskva 1990, Cenou Martina Friča pre tvorcu Juraja Jakubiska na 40. Filmovom festivale pracujúcich 1989 a cenou Prémia SLF za dramaturgiu a strih. (Raccoon.city)
  • Pôvodný názov filmu bol "Visím na konári a je mi dobre". Odkazoval na popravovanie nevinných ľudí počas stalinistického režimu, cez schvaľovacie orgány však neprešiel. (Raccoon.city)
  • Podľa pôvodného scenára mal komediant Pepe (Bolek Polívka) a vojak Prengel (Ondřej Pavelka) riadiť nemecký obrnený kolopásový transportér Hackl. Originál mal vpredu pancier a na hercov by vôbec nebolo vidieť. Preto bol pre potreby filmu upravený český transportér z roku 1954, ktorému odrezali strechu a predný pancier nahradili sklom. (Raccoon.city)
  • Režisér Juraj Jakubisko v kontextu filmu vzpomínal na své dětství: "Po válce jsme se přestěhovali do Košic. To město pro mě bylo tajemné, protože se tam mluvilo maďarsky a já ničemu nerozuměl. Doma na půdě jsme měli spoustu zbraní - granáty, dva lehké kulomety, minomety, spoustu pistolí. Vždycky říkám, že jsem se stal režisérem kvůli svým poválečným hračkám. Hráli jsme si tak, že jsme házeli munici do ohně a kolem nás to krásně bouchalo. Nebezpečí jsme nevnímali, pro nás to bylo hraní. Nebo jsem vzal pistoli a střílel po kamarádovi, který kličkoval mezi stromy. On mi pak vynadal, že jsem ho netrefil, a šel střílet zase on. A protože jsem výborně běhal a špatně střílel, nestal jsem se ani obětí ani vrahem, ale filmovým režisérem... Tohle jsem pak použil ve filmu Sedím na konári - tam chodí děti s panzerfaustem a hrají si na partyzány. To jsme byli my." (NIRO)
  • Filmovalo se v Nejdku, Kladně, Břežanech, Tisovci a Stupave. (M.B)

Súvisiace novinky

Zemřel režisér Juraj Jakubisko

Zemřel režisér Juraj Jakubisko

25.02.2023

Československá kinematografie přišla o jedno ze svých velkých tvůrčích jmen, ve věku čtyřiaosmdesáti let totiž v pátek 24. února v Praze zemřel legendární slovenský režisér, scenárista, výtvarník a… (viac)

Filmová ocenění benátského festivalu

Filmová ocenění benátského festivalu

26.04.2017

Nejstarší filmový festival a jeho ocenění je nyní už i na ČSFD. Festival v Benátkách patří mezi tzv. "Velkou trojku", kterou tvoří festivaly v Benátkách, Cannes a Berlíně. Založen byl už v roce 1932… (viac)

Reklama

Reklama