Piráti Karibiku

Vzhledem k tomu, že v 8. a 9. třídě ZŠ jsem strávila hodně času u videokazet s touhle sérií a vzdycháním nad Ferrantem alias Nicholasem Rogersem, je to pro mně silná vzpomínkal. Když Piráti běželi nedávno v televizi a s odstupem času jsem se na ně jukla se střízlivým pohledem, bylo mi jasné, že tohle je slabota. Nápad měli tvůrci dobrý, snaha také byla a to se cení - ale nedostatek peněz, nedokonalé triky a některé herecké "výkony" jim prostě sebraly vítr z plachet. Škoda - zůstávám tedy u slušné 2 hvězdičkové vzpomínky. (27.08.2007)

Bratři Ferante a Ipolito se oba zamilují do Livie. Při souboji o její přízeň je Livie zraněna a Ferante s Ipolitem utíkají z Itálie, protože se domnívají, že ji zabili. Ferante se stane pirátem, Ipolito se dá do služeb francouzského krále. Trochu přihlouplé. Ale když má někdo rád romantiku a takové ty patetické příběhy(a alespoň trochu se mu líbila Princezna Fantaghiro), tak se u Pirátů slušně pobaví. (12.04.2003)

Nie som nijaký fanúšik historických filmov v televíznom spracovaní a ani tá talianska kinematografia ma extra neláka ale tento film sa mi páčil. Samozrejme odhliadnuc od výpravy, trikov a hereckých výkonov, ktoré su mimochodom presvedčivé všetko zachraňuje zaujímavý scenár s mnohými dejovými zvratmi. Začína to klasicky, dvaja bratia Ipolito a Ferante sa zamilujú do tej istej ženy. Problém je však v tom, že ich rodiny sa od nepamäti nenávidia. Osud však všetko zmení, ich láska zomiera (aspoň to tak vyzerá) a z jedného sa stáva obávaný pirát, z druhého jeho úhlavný nepriateľ. Nicholas Rogers mi na hlavného hrdinu perfektne sadol (určite lepšie ako temný mág Tarabas) ale celkovo majú Piráti tú úžasnú atmosféru a skvelé rozprávanie, ktoré si vás získa (na televízny seriál je to viac ako slušné), vývoj postáv, výbornú hudbu a zvyčajne naivnú romantiku ako z mexickej telenovely. Možno by som išiel s hodnotením aj nižšie (a oprávnene) ale je to viac menej nostalgia a zakaždým keď to beží v telke si to rád pozriem. A koniec koncov, psychopatická Lívia s výzorom ala Two-Face, nemá chyby takže je rozhodne na čo sa dívať. (11.10.2010)

Ako malý chlapec som ten seriál zbožňoval. Dlhé hodiny som strávil na koberci detskej izby skladaním lodiek z lega, hral sa na pirátov a popritom si pod nosom pohmkával chytľavé a dodnes nezabudnuteľné melódie Paola Buonvina. Štvordielna miniséria od tvorcu Fanthagiro vždy kotvila na periférii diváckeho záujmu a dnes (po dvadsiatich rokoch od uvedenia na obrazovky) vo svetle rozmachu televíznej produkcie, ktorá nepretržite posúva svoj kvalitatívny strop a stiera hranice medzi seriálovou a filmovou tvorbou, prirodzene naberá vodu a stráca svoju relevantnosť ešte o čosi viac. Napriek tomu som sa pri repríze chytil na udičku dávno vzbudenej emócie, vďaka ktorej budú mať Caraibi v mojej truhlici detstva vždy svoje pevné miesto. Podobné tomu, ako obnosený kus zo šatníka, ku ktorému máte natoľko silnú citovú väzbu, že ho za žiadnych okolností nechcete vyhodiť. (02.02.2019)

Na európsku produkciu kvalitné a rozsiahle štvordielne rozprávanie o dvoch bratoch, ktorých rozdelí láska k jednej žene a stanú sa nepriateľmi doslova na život a na smrť, aby si konci mohli odpustiť všetky vzájomné sváry, padnúť si do náručia a opäť sa každý vydať svojou cestou. Za výrazne slabšiu považujem jedine tretiu časť, kde nudnejšie dialógy prevažujú nad akciou. Na Nicholasa Rogersa sa mi veľmi dobre pozerá už od Fantaghiro, hudba Paola Buonvina je vynikajúca a miesta, na ktorých seriál vznikal sú krásne exotické. (11.09.2011)