Modrovous
Kékszakállú
Réžia:
Gastón SolnickiObsahy(1)
Kékszakállú je mimoriadne zvláštny film, v istom veľmi zložitom zmysle „emocionálne" inšpirovaný jedinou operou Bélu Bartóka Hrad kniežaťa Modrofúza. Začína ako letný dovolenkový portrét detí bohatých Argentínčanov tráviacich prázdniny na uruguajskom pobreží Punta del Este, civilný, realistický portrét s reálnymi zvukmi a ruchmi, takmer bez hudby, skladačka akoby jednoduchých obrazov. Nuda na slnku. Ale z ničoho nič sa ocitneme vo fascinujúcej fabrike na polystyrén s absurdnými zamestnancami a brigádnikmi. A to preto, aby sme sa potom s postavami filmu preniesli do školy a na absurdnú návštevu opery. Kékszakállú je skoro až experimentom, ignoruje pravidlá rozprávania, resp. ich priam znásilňuje, je to divný a zároveň presvedčivý film o úplnej duševnej letargii, začínajúcej apokalypse nezáujmu a nudy, o tom, že nič nemá ani nedáva zmysel. Aspoň teda v určitom tragikomickom životnom období dospievania. (Art Film Fest)
(viac)Recenzie (2)
Nádejný film s dobrou vizuálnou stránkou, krásnou farebnou paletou a dobrou kompozíciou záberov. Žiaľ, pôsobí nedotiahnutým dojmom, akokeby ani sám režisér presne nevedel čo chce povedať/natočiť, v dôsledku čoho film vyznieva skôr ako experiment so štýlom - ktorý je zajujímavý, ale nie až tak aby dokázal niesť na svojich pleciach celý film. I tak sa je na čo pozerať, spôsob akým režisér pracuje s telom v priestore je skvelý, ako aj vyššie spomenuté klady. Mohlo to byť však ešte podstatne lepšie. Napriek tomu si ďalší film tohto tvorcu rád pozriem, je možné, že sa raz prepracuje k niečomu skvelému. ()
Do obrazu prevedena moderni opera (nikoli jeji adaptace). Ciste, jednoduche a silne obrazy mluvi o dospelosti a prebirani zodpovednosti za svuj zivot. Uz uvodni scena je tohle cele v malem. Deti skacou ze skokanku na koupalisti a jedna z holek na posledni chvili zavaha. Cim vic vaha, tim vic se ji nechce skocit. ()
Galéria (14)
Fotka © Warsaw Film Festival 2016
Reklama