Zjazvené srdcia

Dvadsiatnika Emanuela, pacienta s tuberkulózou kostí, prijmú v lete 1937 do sanatória na brehu Čierneho mora. Liečenie spočíva v bolestivých vpichoch do miechy, ktoré ho pripútajú v sadre na lôžko. Postupom času si Emanuel zvykne na clivosť svojho nového života a zisťuje, že aj v sanatóriu sa dá žiť naplno. Nájde si priateľov a zapája sa do rozhovorov, väčšinou o politike. Číta, píše, fajčí a pije, rozpráva sa s lekármi, so sestričkami aj sanitármi. Pozoruje proces liečenia, ktorý sa zdanlivo odohráva z momentu na moment a riadi sa tajomnými pravidlami: niektorým pacientom sa stav zlepšuje, iným zhoršuje, ďalší umrú. Kým v sanatóriu má dokonca aj románik, vonkajší svet mu nemá veľmi čo ponúknuť, keďže z Rumunska sa postupne stáva extrémne pravicová spoločnosť... (MFFK Febiofest)