Temná voda

Je to celkom dobrý japonský horor. Má zaujímavý príbeh o čerstvo rozvedenej žene s dcérou, ktorí sa presťahujú do nového bytu, ktorý má ale čím dalej viac rozmočený strop z bytu nad nimi a zároveń všetko nasvedčuje tomu, že obe vidia ducha nezvestného dievčaťa. So spracovaním som spokojný, vôbec nenudí a pritom sa film prakticky celú hodinu len rozbieha, hororových prvkov je v tejto časti len veľmi málo, ale aj bez toho film dokáže zaujať. A zvyšok filmu je už samozrejme hororovejší a to hlavne rapídnym pribudnutím prvkov typických pre japonské duchariny. Po hororovej stránke tento film nie je moc výrazný, napätia tu moc nie je, to nastane až v poslednej tretine a síce atmosféra sprevádza film väčšina času, ale nie je moc silná, pôsobí hlavne dojmom, že niečo nie je v poriadku. Dosť ma tu zaujal úplný záver, ktorý nie je šokujúci, ale myslím, že je originálny a rozhodne zaujímavý. Prostredie filmu je zvolené dobre a ani postavy filmu nesklamú. Temná voda určite nepatrí medzi špičku japonských ducharín ako horor ani moc nepôsobí, ale mne tento štýl filmu sadol a aj tento film ma hlavne príbehom zaujal, takže som spokojný. Objektívna kvalita filmu- 65%, film sa páči mne na 71%. (02.04.2010)

Na pomalé tempo som u Nakatu zvyknutý, takže to pre mňa problém nebol - súhlasím však, že prvá polhodina bola slabá, ale postupne podobne ako u jeho ringu-trilógie (tú poltú romantiku nerátam) snímok graduje. Docenil som tentokrát najmä výborne budovanú atmosféru a pôsobivé lokácie (či už nepríjemne klaustrofobicky pôsobiaca nádrž alebo pôsobivá zatopená izba). Lakačky sú oproti Ju:on the grudge 1,2 slabšie, ale zopár je ich aj tu (prirovnať sa dá ich výskit k ringu 3logy). Čo sa týky hlavnej vlasatice, tak na Sadako či matku z Ju: Onu:tg nemá, ale úplne zle na tom tiež nie je. Potešila aj menšia pocta Kubrickovi a celkovo ako priaznivec ázijských hororov som si tento snímok celkom vychutnal. A k avizovanému us remaku - snáď to nebude tak odfláknuté alebo odsoftnuté ako Grudge ((neviem čo od toho čakať ale Walter Salles (Hlavná Stanica, Abril despedacado a Diarios de motocicleta) a horor je zvláštna kombinácia, ale obsadenie láka J.Connelly, S.Duvall (žeby ďalšia Kubrick pocta), P.Poslethwaite, J.C.Reilly a T.Roth - už sa teším:-)) (16.04.2005)

Ďaľší tuctový horor s dievčatkom, ktorému sa niečo hrozivého stalo a teraz sa v zduševnenej podobe vracia navštevovať svojich o nejaký ten kus živších kolegov. Nič viac nič menej, proste nič prevratného. Horšie je ale to, že aj napriek tomu, že sa tvorcom podarilo nastoliť pomerne hustú atmosféru, skoro nikdy nepríde ku klimaxu a tak sa teda nedočkáme veľa lakačiek. Čakal som určite omnoho viac (29.10.2006)

Výborné zpracování duchařské povídky Koiči Suzukiho. Obdivuhodné herecké výkony a místy velmi působivá kamera dotvářejí skvělou atmosféru deštivého období v tokijském přístavní čtvrti, kde se příběh odehrává. Rozhodně doporučuji fanouškům Kruhu a Nenávisti, i když Temné vody jsou spíše "jemnějším" a komornější horrorem. (28.12.2009)

Sociálna dráma, ktorej režisér navliekol zdanlivo hororových háv. Preto je mnoho tunajších komentátorov, naladených výlučne na pozeranie iného žánru, tak sklamaných. Matky, rozídené s partnerom, bez mužského zázemia to všeobecne majú veľmi ťažké. Okrem tohto, že sa musia postarať sami o seba, rovnako sú nútené poskytnúť starostlivosť potomkovi. Ak sa k tomu pridruží neutešená sociálna situácia a pomstychtivo naladený ex, túžiaci po pomste v podobe právnikom krytého útoku, v snahe dostať dcéru do opatery, o horor je postarané. Snaha získať rýchlo prístrešie končí katastrofou. Vlastne tou už je atmosféra starého, prevlhnutého pochmúrneho činžiaku. Len pri pohľade naň človeka chytí pochmúrna nálada. Navyše v byte neustále zateká a úradník bytového podniku je tak zavalený prácou, že nič nestíha. Nestíha ani mamina, neustále meškajúca pri vyzdvihovaní dcéry zo škôlky. Vlhká diera na strope bytu sa zväčšuje, vonku neustále prší, dcérka ochorie. Atmosféra hustne a tak nečudo, že matke pri jednom z vypočutí pred sociálnou komisiou rupnú nervy a napadne bývalého manžela. Duchárska línia príbehu je metaforou silnejúcich tlakov, predpovedajúcich odobratie dievčaťa neúprosným otcom. (19.10.2020)