Zóna nahoty

Láska je emócia a emóciu kinematografia zobraziť dokáže. I keď to nie je ľahké, dá sa to rôznymi spôsobmi. Urszula Antoniak si vybrala tú ťažšiu, originálnu cestu. Výlučne pomocou obrazov, bez zbytočných slov, interpretuje divákom situáciu dvoch mladých dievčat, ktoré sa do seba zamilujú. Postupne a možno prekvapene objavujú svoju sexualitu v pozoruhodnom filme impresívne tlmočiacom slovami často neuchopiteľné zlomky pocitov. V dlhých záberoch, ktoré režisérka necháva doznieť, sa dve osoby stretnú, vznikne akýsi vzťah a asi i láska, sny narážajú na realitu a realita na sny, láska sa stráca a život ide ďalej. Bez dialógov existujúca zvuková stopa dáva dôraz na rôzne ruchy, obraz sa v pravú chvíľu sústreďuje na detaily a vytvára sa tak celok, ťažko uchopiteľný a zároveň veľmi realistický a psychologicky presvedčivý. Ide o opis, drobnokresbu situácie, hru emócií. A zároveň o napínavú hru, chceme vedieť, ako to skončí, i keď už tušíme. Pretože je to známa situácia, bežná, stovky takýchto situácií sa dejú nám a okolo nás. (Art Film Fest)