Réžia:
Francesco MunziKamera:
Vladan RadovičHudba:
Giuliano TavianiHrajú:
Marco Leonardi, Peppino Mazzotta, Fabrizio Ferracane, Barbora Bobuľová, Aurora Quattrocchi, Anna Ferruzzo, Giuseppe Fumo, Pasquale Romeo, Vito Facciolla (viac)VOD (2)
Obsahy(1)
Príbeh troch bratov z kalábrijskej zločineckej rodiny je pôsobivou moralitou inšpirovanou skutočnými udalosťami. Priekupník drog Luigi, podnikateľ Rocco a excentrický pasák kôz Luciano sa dostanú do problémov po tom, čo sa Lucianov syn a príslušník stratenej generácie Leo kvôli banálnemu sporu dopustí aktu zastrašovania v bare spravovanom klanom rivalov. Z drobnej nezhody vzklíči konflikt, ktorý má vo výsledku rozmer antickej tragédie. (Film Europe)
(viac)Videá (2)
Recenzie (37)
Lehce netypická „gangsterka“, či spíše drama z prostředí 'Ndranghety. Komorní a v pomalém tempu, ale nenudí. Aspekt na psychologii postav. Napínavé a atmosférické. Konec nečekaný. Na druhý den jsem o tom celém dost přemýšlel a došel jsem k závěru, že mě to celé dost chytlo a budu se dívat ještě jednou.4,5* ()
Celkom zaujímavo natočená talianska mafiánska dráma, ktorá s citom poukazuje na mafiánske pomery a aj to, ako títo ľudia často končia. Od prvých málo zaujímavých scén až po poslednú, ktorá tak trošku zobrala dych, to bolo naozaj poctivo natočené. Nevyhlo sa to hluchým miestam, ale v rámci európskej kinematografie ďalší slušný kúsok. 65 % ()
Italové přece uměj gangsterky daleko, daleko líp. První půlku ti tvůrci nedaj ani čichnout k postávám, žádná scéna, nic podle čeho by sis vytvořil (a) vztah ke komukoli. Dialogy záživny asi jako sprchovej gel (Zabili ho u kostela. To jim nedarujeme) . Když nebyli schopný vytvořit atmosféru, dát filmu tempo, dynamiku, cokoli...měli si tvůrci alespoň pomoci hudbou, ale i na to se vyflákli. V druhý půli se sice najde pár scén, který bych pozval na pivo, ale i tak docela zklamání. ()
Vynikající! Cítil jsem mrazivě stísněnou atmosféru už od úvodních záběrů, přestože snad celou první polovinu filmu "k ničemu nedojde". I později se otevřené násilí téměř nevyskytuje. A závěrečná scéna byla (aspoň pro mě) naprosto nečekaná a osvobozující zároveň - takovou katarzi jsem v kině dlouho nezažil.. ()
Nie práve ten druh filmov s ktorých padám na zadok, ale som veľkým zastáncom toho, že v jednoduchosti je krása. Čierne duše náznakovo ukazujú dôležitosť rodinnej hierarchie, hlúposti vzájomných súperení a aj chamtivosť po moci a samotný fakt, že ak ste už raz do niečoho namočený aj keď nepriamo, tak vás následky vždy dostihnú. Viacej ako na akčnú strunu, alebo mudrovanie je film postavený na tichosti. Prostredie je krásne, osamelé - pripomína mi niektoré turecké mestečká pánu Bohu za chrbtom. Dej je značne od dramatizovaný, ale na konci dokáže pekne stúpiť na pedál a priniesť za sebou niekoľko naozaj výborne spravených scén. Priznám sa, že mám omnoho radšej iný pohľad na Taliansko a jej obyvateľov, než z pohľadu nejakých mafiánov, ale Čierne duše považujem za veľmi príjemné prekvapenie, kde hlavne posledných 20 minút a pohľad zúfalého otca v kostole vybojovali filmu tú 4 hviezdu. ()
Galéria (12)
Fotka © Francesca Casciarri
Reklama