Зашто?
Why?
Obsahy(1)
Dokumentárny film o spomienkach na bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO od 24. marca do 10. júna 1999 bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN, pri ktorom zahynulo viac než 2000 civilistov popri ďalších stovkách vojakov, okolo 8000 ľudí bolo zranených a 88 detí zabitých. Obeťami boli nielen Srbi, ale aj Čiernohorci, Albánci, či dokonca Číňania. Niekoľko striel dopadlo aj do Bulharska. Bolo zničených viac než 300 škôl, nemocníc a tovární, vzhľadom na to, že sa ničila nielen infraštruktúra a verejné budovy vrátane štátnej televízie, ale aj domy bežných ľudí. Celú operáciu sprevádzalo aj mnoho lží. Výsledkom bolo stiahnutie juhoslovanských vojsk z Kosova ako aj exodus srbských civilistov, čo smerovalo k jeho faktickému odtrhnutiu a k umiestneniu amerických vojsk na kosovskom území. Dokument sa venuje prevažne osobným príbehom formou výpovedí svedkov a priamych účastníčok a účastníkov, ktorí popisujú vtedajšie udalosti. Autenticitu týchto interpretácií zvyšujú práve žijúci pamätníci turbulentných čias. (Marek1991)
(viac)Recenzie (1)
Dokument pokladá otázku prečo, no nevenuje sa rozobratiu vtedajšieho konflktu do hĺbky, proste politickú stránku tohto obchádza a venuje sa skôr konkrétnym prípadom obetí z radov civilného obyvateľstva. Tie ľudské príbehy sú silné, pre mňa je NATO vďaka podobným konfliktom vrátane Juhoslávie už len vojenská organizácia, ktorú by som nazval ako bolo v dokumente povedané Nová americká teroristická organizácia. Jej predstavitelia spáchali vraždy, obrazne povedané majú na rukách krv aj detí. Dokument jasne ukazuje, že sa ničila infraštruktúra, ničili sa civilné domy, vlak za jazdy, čínska ambasáda, čo je vlastne útok na cudzie územie, ktorému ani nevyhlásili vojnu, nemocnice, školy, televízia a všetko sa to ospravedlňovalo priam akoby termínom, ktorý by sa skôr hodil do románu 1984, termínom humanitárne bombardovanie, rečami o propagande a zabránení diktátorskému Miloševićovmu režimu v nejakom jednaní, pritom na dokumente jasne uvidíte, že propaganda išla skôr z druhej strany. Dnes už sa vie, že mnohí politici ako Clintonová, či Blair ohľadom tamojších udalostí klamali, vieme, že zrejme ani s tou zámienkou masakru v Račaku to tak zrejme nebolo, že nakoniec nastal väčší exodus Srbov než Albáncov, ktorí spočiatku utekali, lebo Srbi vtedy zakročili proti separatizmu, ktorí sa šíril celou Juhosláviou, že Thaci mal spojitosť s tými, čo vraždili a vraj aj predávali orgány Srbov, dokonca sa hovorí o jeho zapojení v týchto aktivitách, že na Kosove je dnes americká vojenská základňa, že si tam podnikajú ľudia, ktorí stáli v politickom čele toho útoku, že ich na Kosove oslavujú a stavujú pomníky, či pomenúvajú po nich objekty a priestory, takže nakoniec je mnoho vecí inak, aj keď vieme, že ani Miloševićov režim nebol čistý, no tu sa nielen vytvoril nebezpečný precedens, ale bombardovali naše dva slovanské národy Srbov a Čiernohorcov. Tým ľuďom, čo tam zahynuli už nikto životy nevráti, odpustiť sa dá, no zabudnúť sa nedá a je mi o to smutnejšie, keď viem, že Rusko v tom čase nepomohlo k vyriešeniu kríz na Balkáne, že Slovensko sa podieľalo na tom bombardovaní tým, že umožnilo prelet stíhačiek NATO a pritom sme neboli ani jej členmi. Napriek tomu, že dokument je skôr len o ľudskej stránke veci, je silný, lebo na ňom vidíte všetky tie ľudské emócie od hnevu až po beznádej. Dnes je 15 rokov od začatia tých udalostí, na ktoré nesmieme zabudnúť, aby sa už nikde neopakovali, kľudne na ich mieste mohol byť hocikto z nás. ()