Čierne uhlie, tenký ľad

Solidní detektivka. Po přečtení komentářů jsem se obával předvídatelnosti, ale rozhodně to nebylo tak předvídatelné, jak jsem se obával, rozhodně ne v první části; některé zvraty mě překvapily. V čem ztrácí třeba na Vzpomínky na vraždu, je (absence) tíživá atmosféra, ke konci jsem si už nepřipadal tak zainteresovaný. Ohňostrojovou pointu jsem nepochopil, tedy pochopil jsem že ohňostroj ve dne, ale už ne kdo za tím stál a proč. Navíc mi to opět připadalo jako skončit film minutu před koncem. (08.07.2014)

Je to celkom dobrá kriminálna dráma. Má dosť dobrý príbeh odohrávajúci sa v mestečku, v ktorom dôjde k brutálnej vražde, pričom časti tiel sa našli po celej oblasti, ale prípad sa nevyrieši a detektív po nečakaných komplikáciách s touto prácou skončí. No keď po niekoľkých rokoch dôjde k sérii záhadných úmrtí a bývalý detektív sa dozvie, že všetky obete mali niečo spoločné s pracovníčkou v malej čistiarni, rozhodne sa ju sledovať a konečne dostať vraha. No tým sa sám vystaví veľkému nebezpečenstvu. Spracovanie sa mi páči, už od začiatku je jasné, že toto nebude štandardná kriminálka s jej typickými prvkami, takže o nejaké odbornejšie vyšetrovacie metódy, rozhovory s podozrivými a nečakané zvraty tu vôbec nejde, ale je to tak dramaticky ladené, no s tým nemám ani trochu problém, skôr naopak. Po celý čas sa to nesie v takom príjemne pomalom tempe, veľký plusom je rozhodne atmosféra, za čo môže aj obdobie zimy a výber lokalít, to festivalové prevedenie a samozrejme aj slušný dej, pričom mi sadol hlavne celý ten vzťah bývalého detektíva s pracovníčkou čistiarne. Jedine ma mrzí, že k hlavnému hrdinovi som si nevedel nájsť cestu a aj záver by som si prial trochu výraznejší, ale dá sa cez to preniesť. Inak, čo sa týka žánrovej akcie, tak moc sa tu toho nenájde, asi dva napínavejšie momenty a zaujímavá scéna v holičstve, ale ako som spomínal, o to tu vôbec nejde. Herecké obsadenie nie je zlé, síce by to chcelo charizmatickejšieho hlavného hrdinu, aj keď zahrané to bolo bez problémov, ale celkom to vynahradzuje výborná Gwei Lun-Mei ako pracovníčka čistiarne. A z vedľajších postáv tu už až na jej nadriadeného vlastne nikto nemá viac priestoru. Réžia a technická stránka sú celkom slušné, sadla mi vizuálna stránka, ktorá sa postará o niekoľko zaujímavých momentov a hlavne tá spomínaná atmosféra, takže nemám väčší problém. Black coal, thin ice je ukážkový príklad festivalovej kriminálky, takže určite mnohých sklame, ale ja proti tomuto typu nič nemám a toto sa mi páčilo. 72% (01.11.2014)

Mrazivý čínsky noir, víťaz berlínskeho festivalu, si pre svoje pomalšie tempo a nedoslovnosť vyžaduje pozorného diváka a je dôkazom, že (neo-)noir nie je záležitosť iba západnej kinematografie. Kým preniknete postavám pod kožu, chvíľu to trvá: ťažko predvídateľný hrdina nie je veľký sympaťák a femme fatale je zasa až príliš nenápadnou šedou myškou. Na typicky tiesnivej noirovej atmosfére sa podpisuje estetika industriálnej špinavosti a neónovej nočnej ulice. Žánrovým ozvláštnením sú poetické chvíle ako geniálny tunelový prechod z 1999 do 2004, korčuľovanie na ľade za tónov vážnej hudby, vŕzgajúce ruské kolo či ohňostrojová pointa. Nájdu sa však aj uletené prvky, vzdialené našej kultúre (nechutné prevalenie ženy na zem či „oslavný“ sólo tanec). (11.08.2018)

Nikomu neberiem jeho nadšenie pre film, svoje kvality po technickej stránke určite má, no mňa skoro unudil na smrť. Scenár snáď už menej záživnejší ani nemohol byť, dosť dlho trvalo kým som pochopil o čo tam vlastne ide (asi som si mal predtým radšej prečítať obsah). Strih tomu tiež moc nepomáhal - dosť chaotický, akoby ani nenadväzoval na dej. No ale je možné, že som si to len zle vyložil, úroveň otrávenia bola skrátka veľká, čoho dôsledkom bola nechuť nad filmom vôbec premýšľať. K tomu ešte to typické ázijské prehrávanie... Na Japoncoch mi to vadí menej. Dve hviezdy za formálnu stránku. 30/100 (09.11.2018)

Marigoldova paralela s Bongovým geniálnym opus magnum Salinui chueok je na mieste. Pod mrazivým režijným dotykom Yi'nan Diaoa dochádza k ďalšiemu prehodnocovaniu základných rysov žánru, v ktorom ide až na pôdu. Ohlodaná premrznutá kostra kriminálnej narácie predvádza pomalé opatrné kroky po klzkom tenkom ľade a špinavom čiernom uhlí, zatiaľ čo priamo mieri, pridŕžajúc sa hesla "od ničoho k niečomu", do jasného finále. Vzhľadom na tempo a krásne čisté snímanie akoby sa industriálne a malomestské prostredie stávalo ďalším aktérom príbehu, postavou, ktorá určuje vývoj deja a situácie. Strhujúca hra s vizuálnym a auditívnym obrazom (ktorý exceluje v tichých momentoch s ohlušujúcimi vstupmi diegetických ruchov často z priestoru mimo záberu kamery). Špinavosť a priamočiara nedramatická realistickosť (ktorá hraničí s nediváckosťou) vytvára prostý až vulgárny (často čierny) situačný humor v opozícii proti vážnemu tónu a úmornému pátraniu detektíva, ktorého v rukách čoraz mocnejšie zviera žena. Minimum akcie, absolútna koncentrácia. Zručne prevedený chirurgický rez medzi žánrovými tradíciami, kompaktne zvarený dramaturgickou istotou a jemnou špecifickou poetikou. Pokiaľ zahraničné kritiky upriamujú pozornosť na ďalšie ázijské filmy, prezentované tento rok na Berlinale a Bai ri yan huo označujú za spomedzi celkového výberu (protikladne k verdiktu poroty, ktorá ho ocenila Zlatým medveďom) slabší, môžem povedať jediné - už sa tých zvyšných neviem dočkať. 90% (29.11.2014)