Sils Maria

V tom filme je toľko estrogénu, že by sa mohol používať na alternatívnu hormonálnu liečbu. Extrémne ženská záležitosť. Nič nemôže existovať mimo času. Práve čas dokáže nemilosrdne rozdrviť všetko, v čo človek dúfa. Osobne si myslím, že muži sú voči toku času lepšie imúnni ako ženy. Tie keď raz zhasnú, už ich nerozsvieti nič len tak ľahko. Mladosť je radostná, lebo má budúcnosť. Čo z toho ostalo ale Márii Endersovej? Ostala jej charizma. Juliette Binoche je skvelá, Kristen Stewart správna hipsterka, no a Chloe Moretz arogantne energická. Podľa mňa veľmi dobrý film, kúsok od maximálneho hodnotenia... (09.03.2020)

áno mám slabosť pre ženské filmy a hlavne pre francúzske ženské filmy. scenár neobjavil ameriku, téma stárnucej herečky a jej ,,mladšej a krajšej" kolegyne je stará snáď ako kinematograf, je to asi tou zvláštnou pomalou rádoby hanekeovskou atmosférou a trochu prvoplánovým, ale cez to všetko veľmi pôsobivým zvratom v závere, prečo mi ten film stále vŕta v hlave. a myslím si, že keby to bolo celé po francúzsky bolo by to asi aj za 5. a kirsten stewart úprimne prekvapila. (21.04.2015)

Kdybych měl Sils Mariu k něčemu přirovnat, napadá mě leklá ryba a to mi nepřijde zrovna pozitivní. Leklá ryba obvykle smrdí od hlavy a od hlavy (režie) smrdí i tento film. Nevím, kdy naposledy jsem viděl takto nudně zrežírovaný film, který ve spoustě scén neohrabaně přešlapuje na místě a neví jak dál. Téma je zajímavé, scénář není špatně napsaný, některé dialogy fungují a jsou zábavně vypointované a herci odvádějí velmi dobrou práci - ne jen Binoche i Stewart se překonává a je příjemně civilní. Jenže když je film nuda? Dalším Assayasovým filmům se raději budu vyhýbat. 50% (13.02.2015)

V zásadě neškodná konverzačka o umění, herectví a prolínání fikce s realitou. Navzdory vznešeným tématům se film nechová snobsky a svým způsobem se zastává i moderních komiksových blockbusterů s podtextem (à la X-Men), respektive klade důraz na to, aby nebyly vnímané jako něco automaticky méněcenného. Bavil mě casting, který reflektuje skutečnou pozici hereček v showbyznysu: Binoche je tady za tu stárnoucí intelektuálku, která hraje umělecké role, Kristen Stewart má k tématu co říct díky svému neslavnému románku s Rupertem Sandersem a Chloë Grace Moretz reflektuje svoji roli v Kick-Ass a snahu vymanit se ze škatulky hollywoodské princezny, která se chce objevovat i v těch evropských uměleckých filmech. (30.05.2014)

[Be2Can 2014] Najambivaletnejší film prehliadky. Konverzačný trojlístok Binoche-Stewart-Moretz popisuje akcenty v herectve ovplyvnenom generačným odstupom, vývojom a fyzickým i psychickým dospievaním s pár zvláštnosťami. Každá z nich reprezentuje charakteristický stereotypný obraz, ktorý odráža povrchnú verejnú mienku - konzervatívna klasická herečka Maria v strednom veku s predsudkami voči modernému rázu kinematografie a nastupujúcim hviezdam a "hviezdičkám", jej protipól v podobe obletovanej "hviezdičky" Jo-Ann, stelesňujúcej na prvý pohľad všetko, na čo sa Maria díva s posmechom, ale zároveň snažiaca sa o vymanenie zo škatuľky škandalóznej celebritky prechodom do divadelného a artového odvetvia, a nakoniec ešte stále veľmi mladá, ale zároveň už vyspelá Valentine, ktorá je tak niekde medzi - avšak nie je herečka, len asistentka. Prvú polovicu filmu, príznačne rozdeleného do dvoch kapitol a epilógu, uvedených cez naratívne obrazy alpskej Sils Maria, je súbojom na hrane katastrofy, v ktorom ploché archetypy rozprávajú o ničom a nikam sa nedostávajú. V druhej polovici však nastáva nečakaný obrat, ktorý sa vyjaví úplne nenápadne a akoby len tak mimochodom, avšak zásadne všetko zmení. Jeho dopad nečujný absolútne podrýva predčasne utvorený názor na čisto konverzačný skoropopulizmus (pocit rozprávania o ničom, len pekného obalu bez skutočných základov a pochopenia témy) a stáča výhybku na koľaj, ktorá dovedie vyústenie úplne iným smerom. Inscenácia, ktorá spravila z Marie hviezdu a v ktorej má teraz stvárniť protiklad svojej mladosti a zároveň sa premieta do jej vlastného života - ona Helenu nehrá, ona sa ňou stáva. To nakoniec potvrdí aj príchod Jo-Ann na scénu (ktorý je mimochodom podľa môjho názoru trochu zbytočný, pretože prítomnosť Moretzovej počas 90% filmu len v podobe úzko spätej s jej generáciou - teda fotografií a videí na internete či v televízii, alebo vo filme v kine dodávala jej postave zvláštnu mytizovanú pozíciu, keď si divák nebol schopný overiť, či je skutočne len taká, ako ju prezentujú médiá). Spätne dostáva prvá kapitola nové vrstvy a hrubšie obrysy, ktoré pod svetlom vrhnutým faktami dostávajú iný význam. Vzdanie holdu prírode prostredníctvom zasadenia a citácie starých nemých oslavných dokumentov a filmov s dominanciou zasnežených vrcholkov hôr (legendárny, dnes už prakticky neexistujúci žáner "vysokohorských filmov", ku ktorého koreňom sa film vrhá a jasne na ne odkazuje švajčiarskymi lokalitami). Reklama na Peugeot s Kristen Stewart, ktorej je nevoľno natočená v dvojexpozícii s absolútne odlišným hudobným sprievodom, aký môžme počuť po väčšinu filmu, je zábavná. A na záver zostáva aj jedna nevyjasnená otázka. Alebo viac? Na to už musia prísť diváci sami... 80% (14.10.2014)