Ďalších desať minút I: Trúbka

Hodně průměrné povídky. Zajímavější je trochu snad jen černobílý Jarmush a jeho pohled do života herečky co čeká na natáčení a opravdu přikovat do sedadla může pouze Wim Wenders a jeho zběsilá jízda předrogovaného řidiče do nemocnice kvuli vypumpování žaludku. Možná ještě svou komičností potěší pantomimické stěhování jednoho tokijského blázna v poslední povídce od Kaige Chen. Zbytek je šeď a průměr. A Herzog? Ten se snad zbláznil se svým hudebním číslem z pralesa. Na zážitku nepřidá ani zjištění, že povdky nemají ani zbla společného a filmaři si točili co chtěli bez jakéhokoliv jednotícího motivu. (25.05.2006)

1) Bomba! Od Kaurismäkiho mi kľudne vystačí aj desať minút, aby sa mi opäť naštelovali vibrácie a zase sa dal dopohody. 2) Tohoto režiséra nepoznám, ale páčila sa mi tá prostota. Hned' by som chcel uniknúť z mesta na dedinu a ojedať jablká zo stromov! 3) Prisámbohu, Herzog má hlas ako starý Malkovich! Ale asi najsmutnejších desať minút... Až mi je ľúto, že ten Kaurismäki šiel ako prvý... 4) No našťastie potom prišiel Jarmusch a zase bolo všetko ok. 5) O vyfetovanom týpkovi nič moc, ale v živote by som nepovedal, že mne najnezaujímavejšia téma a navyše s totálne neznámymi a nesympatickými ksichtami, ma odrovná. Spike Lee sa kvalitne pobavil so stryhom a vznikla povolebná desať minútová BOMBA ! 7)Krásne zakončenie od nejakého ( mne neznámeho týpka z Pekingu) a ja zostávam v údive, ako tých 92 minút rýchlo prefrčalo ! (21.11.2016)

Aki Kaurismäki - Psi nemajú peklo *** ; Víctor Erice - Čára života *** ; Werner Herzog - Dalších deset tisíc let **** ; Jim Jarmusch - Interiér Přívěs Noc *** ; Wim Wenders - Dvanáct mil do Trony ***** ; Spike Lee - Vokradli nás ***** ; Chen Kaige - 100 neviditelných květin ****. (25.02.2008)

Poviedkový film nezávislých režisérskych hviezd dumajúci nad záhadami času a tým čo sa môže stať za desať minút. Käurismakiho poviedka rozpráva o rýchlych životných rozhodnutiach, podobne ako surrealistická Ericova poviedka ma však nezaujala. Od Herzogovej púoviedky však nastáva cinefilský raj. Herzog sa zamýšľa nad tým, či je dobré posunúť vývoj o niekoľkotisíc rokov vpred, keď to môže znamenať zánik kmeňa, ktorého vývoj sa urýchľuje. Jarmusch alegoricky využíva desať minút voľna herečky aby ukázal, že i cez túto prestávku je neustále rušená a nemá čas sama na seba, aby poukázal na uponáhľanosť doby. Wendersova poviedka je jedna zbesilá jazda po „dospelých koláčikoch“. Spike Lee zas za desať minút v zbesilom strihu povie inteligentne to, čo Moore rozvláčne a porpagandisticky v dvojhodinovom Fahrenheite a napokon Chen typicky ázijským spôsobom vyrozpráva svoj príbeh o neviditeľnom sťahovaní, ktoré vlastne nie je až tak neviditeľné. 9/10 (22.09.2005)

Po Coffee and Cigarettes a Night on Earth moje tretie stretnutie s filmom pozostávajúcim z viacerých na seba nenavezujúcich krátkych poviedok, tentoraz v réžii siedmich režisérov. Každý z nich prináša svoj osobitý príbeh – menej alebo viac zaujímavý. Mne osobne prišiel ako najprepracovanejší, posledný film - 100 Flowers Hidden Deep. (12.08.2010)