Dvojník

Jsem sice znechucen první 40 minutovkou, protože jsem uvažoval o vypnutí, opravdu jsem umíral a nesnesl jsem pohled na nesympatického Eisenberga a po chvíli jsem jej viděl hned dvakrát, ale naštěstí po příchodu na scénu jeho dvojníka, film nabral úplně jiné obrátky a o zábavu až do konce bylo postaráno. Představoval bych si jiný konec, ale přesto mírná spokojenost. Kreativita se tvůrcům upřít nemůže. 65% (26.06.2014)

Vrchnímu slizounovi to pod Mossovou taktovkou evidentně velmi svědčí, a v industriálních kulisách Eraserheadu rozehrál monofonní duet lidského stereotypu, beznadějně odcizeného okolnímu světu, s romanticko-Poeovským Williamem Wilsonem. Stylová, napínavá a oku i uchu lahodící schizofrenní podívaná, která není pro každého, a proto je ještě lepší. 4 a půl * za příjemně nepříjemný, ale především nevšední zážitek. (11.07.2014)

Vzhľadom na niektoré komentáre som očakával niečo tak netradičné, až to bude nestráviteľné. Ale skôr opak je pravdou. Obsah je totiž tradičná zápletka a forma je skôr ozvláštnením, ako dominujúcim faktorom. Som rád, že mi to pripomenulo Brazil, potešilo ma, že hlavný hrdina je melancholik. Lenže Dvojník je dôkazom, že nie každá netradičnejšia forma, ktorá oprávňuje film nazvať klubovým alebo festivalovým, robí z neho automaticky film artový. Každopádne odporúčam. (26.08.2014)

Je to dosť dobrý umelecky ladený thriller. Má celkom dobrý príbeh o uzavretom mladíkovi, ktorý nie je vôbec spokojný so svojim životom, aj napriek svojim schopnostiam je v práci prehliadaný, v kolektíve sa nevie presadiť a navyše sa mu páči jeho kolegyňa, ktorá ale o neho tiež veľký záujem nemá. No raz do práce nastúpi muž, ktorý vyzerá presne ako on a keďže je jeho pravým opakom, okamžite sa stáva obľúbencom okolia. Spočiatku to má aj svoje výhody, ale čoskoro si začína uvedomovať, že mu jeho nový kolega môže zničiť život, o čo sa aj začína snažiť a tak sa musí konečne prekonať, aby ho zastavil. Spracovanie sa mi páči, už od samotného začiatku som vedel, že ma to bude baviť a našťastie sa na tom nič nezmenilo až do konca. Dej síce sám o sebe nie je zase až tak výnimočný, aj keď stále viac než dobrý, celé to fungovanie oboch dvojníkov je skvelo zvládnuté a rovnako vzťah s kolegyňou a dokonca ma aj dosť prekvapilo, že je to úplne zrozumiteľné, takže nie je potreba výraznejšie premýšľať. Ale rozhodne hlavným kladom je celé toto prevedenie, táto kombinácia noiru, surrealistického štýlu, schizofrénie a trochu aj tej depresie, ktorú z toho cítiť, pričom ma tiež zaujalo, že sa to celé odohráva výhradne v noci mi sadla veľmi dobre a práve vďaka tomu ma to vtiahlo a do konca nepustilo. Síce práve ten úplný záver by som si prial trochu iný, toto mi prišlo také nevýrazné, ale to už je to najmenej a filmu to určite neubližuje, aj tak sa mi to páčilo od začiatku až do konca. Herecké obsadenie je na tom dobre, Jesse Eisenberg je úplne ideálny a to v oboch postavách, k tomu moja obľúbená Mia Wasikowska a ešte pár zaujímavých vedľajších postáv, hlavne nadriadený. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, zaujímavá vizuálna stránka a hlavne tá skvelá atmosféra celkové prevedenie, tu nemám čo vytknúť. A pochvalu si zaslúži aj zaujímavý výber hudby. Takže na plné hodnotenie to nie je, ale aj tak som veľmi spokojný, dostal som presne to, čo som pôvodne čakal a aj chcel. 77% (16.06.2014)

Tiesnivá japonská tieňohra syntetického filmového výrazu v kulisách komunistickej dystopie podivného bezčasia, kde hrá klubový jazz, Kafka rozprestiera havranie krídla a pojedá malých červíkov v ľudských hlavách. Som, bol som, budem? Tí múdrejší ohýbanie filmového času a priestoru rýchlo prekuknú a pristúpia na pravidlá hry, ktorá, impozantne umocnená atypickým užívaním tradičných filmových technológií (spomeňme čokoľvek - kamera, strihová skladba, hudba a zvukové efekty, nasvietenie, pozadie, triky), triumfálne predstavuje osobitú kategóriu zábavy. Štýlové divadlo života v chladných priestoroch nekonečných radov kancelárií, bufetov a panelákov, kde sa empatia zhlukuje v detailoch tvárí vystupujúcich zo šerosvitu. Tu niekto obedoval Lyncha, ale udržal sa na vlastnej koľaji._____Ostatne, film sa začína záberom z vlaku, ktorý ho vopred definuje - na Simona, ktorého vidíme sedieť na sedadle skrz priesvitné sklo, dopadajú cez okienko lúče svetla, v ktorých akoby sa takmer strácal, keď pred ním zastane postava. A neskôr Simon hovorí: „Lebo ja viem, aké to je cítiť sa stratený, osamelý a neviditeľný.“. A my i bez toho, aby sme videli jej tvár, tušíme, kto bola postava, ktorá zastala vo vlaku pred Simonom a povedala: „Sedíte na mojom mieste.“_____Hypnos a Morfeus, bohovia sveta, ktorý nebol. 85% (04.03.2015)