Mary Reillyová

Bez mrknutí oka jsem se ocitla ve staré Anglii, uprostřed mlhy. Dobové atmosféře s přepychem i špinavou bídou se nedá vytknout vůbec nic. Julia Roberts je v roli služebné odzbrojující, něžná, křehká, oddaná a bez nánosu líčidel velice milá a působivá. John Malkovich tu předvádí bezchybnou variaci rozpolcené osobnosti, na jednu stranu starší laskavý lékař, introvertní vědec a v té druhé se převtělí do bestie, ze které jde strach. Láskyplné pouto, které tyhle dva na chvíli spojí, je překrásně ztvárněné, nevinné, jen v náznacích, v pohledech, letmých dotecích a snech... Plus nádherná hudba. (12.01.2019)

Netradiční role pro tenkrát ještě mladičkou Julii Roberts, která si odskočila od romantických story k něčemu vážnějšímu. Glenn Close má vzhled urostlého chlapa a ten roztomilý klučík hrající sluhu pána je opravdu Michael Sheen, vládce všech zlých upírů. Spousty zajímavůstek. John Malkovich dominuje! Role Jekylla i Hyda střídá co to jde a obě mu sluší, jak kožich Marešovi. Nebylo to zlé, ale čekal jsem přecijen trošku víc. Prý existuje příběhů o Jekyllovi a Hydovi spousty, tak snad v budoucnu narazím na nějaký o kousek lepší. 60% (18.11.2014)

Spíše než klasickým filmovým zpracováním bych to nazval divadelním představením, ve kterém všechno začíná a končí u bravurního Malkoviche - strhující herecké představení, střídající jeho rozdvojenou osobnost Jekylla a Hydea, je krásnou ukázkou toho, že tuhle roli nemohl zahrát jen tak někdo. Film, odehrávající se na pár metrech čtverečních se zdařilými příspěvky dalších zúčastněných herců a hereček..horor je to především v momentu, kdy se Malkovich upřeně dívá, nebo mnohdy stačí, když pouze mluví, paráda.................moje hodnocení = 8 z 10. (15.11.2017)

Tak vidím, že väčšina ľudí tento film za nič extra nepovažuje. Preto si dovolím prispieť aspoň jedným nadšeným komentárom. Ja som Mary Reilly videla dosť dávno, ale pre mňa to je proste nádherný, mrazivý aj romantický príbeh s krásnou a trochu hororovou atmosférou. John Malkovich je skvelý všade a Julia Roberts sa pre ňu netradičnej úlohy ustrašenej a skromnej slúžtičky zhostila výborne. Z koexistencie dvoch hlavných postáv navyše sála jemné, ale citeľné erotično. Stephen Frears sa jednoducho nezaprie, je to skvelý režisér. (25.10.2005)

Kedysi ma tento film zaujal, neviem už, čím, pravdepodobne celkovým príbehom, pretože som ešte nemal prečítanú jeho predlohu. Medzičasom som Stevensonovu novelu prelúskal a zase na jej obsah z veľkej časti zabudol. Príbeh filmu ma teda teraz už nemal čím prekvapiť a hodlal som sa zamerať najmä na vzťahy postáv. V tomto ohľade ma to ale sklamalo. Film sa uberá pomalým tempom, mnoho sa nedeje. Nerozohráva sa ale príliš dramatickým spôsobom ani onen ľúbostný "trojuholník", ani mi nebolo dožičené preniknúť hlbšie pod povrch jednotlivých postáv. Problém samozrejme môže spočívať v mojej malej schopnosti nasať psychologické postrehy z málo explicitne vysvetľujúceho filmu, obávam sa ale, že skôr je to dôsledok neochoty tvorcov či konkrétne scenáristu trochu viac na diele zapracovať. Napr. postoj Mary k otcovi je iba naznačený v zaujímavej krátkej scéne z pohrebu. Pomerne otvorenou ponecháva film tiež podstatnú otázku motivácie dr. Jekylla k jeho výskumu; vystačiť som si musel s otázkou na Mary: "Nikdy ste netúžili po novom živote? ... Že by ste mohli robiť čokoľvek, čo by ste chceli, bez výčitiek svedomia?" - Ak film nielen po sujetovej, ale aj psychologickej stránke nevyniká, atmosfericky je takpovediac dokonalý. Takmer celý čas nás kamera vodí buď po tmavých priestoroch bohatého, ale kvôli majiteľovi s utrápenou tvárou, odmeranému správcovi a neustále neveselému služobníctvu stiesňujúceho domu alebo po špinavom, upršanom, taktiež tmavom a občas i krvavom (trh s mäsom) prostredí Londýna. Z tejto šedi a mĺkvosti sme vyslobodení iba raz a na chvíľu - a to pri návšteve falošne či povrchne rozjasaného verejného domu! Keď k tomu ďalej pripočítam zarasteného a svojskou "morálkou" vedeného pána Reillyho alebo chvíľku s chlapíkom, od ktorého mala prenajatý byt matka hlavnej hrdinky, ale najmä jednu z úvodných scén, keď o život krvavo prichádza budúci obsah taniera dr. Jekylla (presný význam tejto sekvencie pre filmový celok som možno nepochopil, bola ale v každom prípade impresívna), nemôžem nekonštatovať, že ako esencia ťažko definovateľnej depresívnosti je tento film naozaj pomerne majstrovským kúskom. Ak ho mám zhodnotiť celkovo, s ohľadom na (podľa mňa) odlišnú kvalitu troch zmienených rovín som na pochybách. Nechám sa ale po tejto svojej prvej repríze premôcť formou a prepáčim tomu slabší obsah: mierny nadpriemer... - Pomerne nevydarený je koniec, ktorý pôsobí veľmi otvorene, čo však zrejme nie je (iba) súčasťou "posolstva" filmu, ale (tiež) výrazom scenáristovej bezradnosti v úvahách, ako to "useknúť". Okrem toho pôsobí tam predvedená veľmi trikovomoderná scéna fyzickej premeny Hydea na Jekylla v surovo (pseudo)realistickom filme dosť cudzorodo. (04.03.2012)